Zubáč veľkoústy

Stizostedion lucioperca

Zubáč veľkoústy

latinsky: Stizostedion lucioperca
maďarsky: Fogassüllő
anglicky: Pike perch

rad: ostriežotvaré
čeľaď: ostriežovité
potrava: dravec

dĺžka života: do 25 rokov
pohlavná dospelosť: 3-5. rok
doba rozmnožovania: apríl - jún
bežná veľkosť: 40 až 70 cm
maximum: okolo 110 cm

lovná miera: 50 cm

doba hájenia: 15.3. - 15.6.

Ťažisko pôvodného výskytu tejto ryby sa nachádza vo východnej Európe a zasahuje až do južnej Škandinávie. Na mnohých revíroch na našom území nie je zubáč pôvodný, ale vďaka svojej konzumnej a športovej hodnote je intenzívne vysádzaný. U nás bol zaznamenaný už koncom 17. storočia na Dunaji. Neskôr sa stal významnou súčasťou vsádky novo budovaných priehradných nádrží. Dobré skúsenosti s týmto druhom viedli neskôr k vysadeniu zubáča i v mnohých vodách západnej Európy (Nemecko, Francúzsko, Španielsko) a dokonca i v USA.
Rozoznať zubáča nie je ťažké, je to ryba natoľko typická, že prípadná zámena je možná len s príbuzným zubáčom volžským. Typickým znakom zubáča je dlhé pretiahnuté telo s drobnými drsnými šupinami vybavené dvojicou chrbtových plutiev. Základná farba je šedá s nádychom žltavých a zelenavých tónov s tmavým chrbtom a bielym bruchom. Na bokoch je niekoľko tmavších zvislých pruhov, ktoré sa s rastúcou veľkosťou ryby postupne vytrácajú. Oči zubáča sú prispôsobené k životu v zlých svetelných podmienkach a obsahujú vysoko odrážavú vrstvu, vďaka nej budí dojem, akoby vyžarovali svetlo.
Brušné plutvy sú posunuté hneď za úroveň prsných, čo zubáčovi umožňuje nenápadný kradmý pohyb tesne nad dnom. V tlame nájdeme medzi ozubením niekoľko výrazných zubov označovaných ako "psie zuby". Ich prítomnosť odlišuje tento druh od zubáča volžského. Druhým znakom dovoľujúcim tieto druhy rozlíšiť je šupenie hlavovej časti tela. U zubáča veľkoústeho nájdeme šupiny len v najhornejšej časti žiabrovej kosti, u volžského zasahujú až do okolia oka.
Zubáč je považovaný za pomerne chúlostivú rybu náročnú na obsah kyslíka vo vode a ľahko podliehajúcu nešetrnej manipulácii. Na výlovoch rybníkov je potrebné vyberať tento druh z prednostne, pri športovom rybolove dochádza k častému úhynu hlbšie zaseknutých jedincov a rýb vytiahnutých z veľkých hĺbok. Zo strany rybára preto vyžaduje, ak má byť vrátený do revíru, veľmi šetrné zaobchádzanie.
Zubáč je dnes u nás masívne loveným druhom, na ktorý sa mnoho rybárov špecializuje. Vzhľadom k vysokej kvalite a cene svojho mäsa je častým objektom nelegálneho lovu, ktorý je na niektorých lokalitách rozšírený.
Zubáč sám o sebe nadmerným lovom ohrozený nie je, ale miestami je poznať pokles jeho početnosti a klesá podiel väčších exemplárov.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 40 až 70 cm
obvyklé maximum: do 90 cm
rekordné hodnoty: kolem 130 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,8 až 3,5 kg
obvyklé maximum: do 8 kg
rekordní hodnoty: okolo 15 kg

Typické znaky

dve chrbtové plutvy, prvá ostnatá
plutvy šedé až belavé
"psie zuby" v tlame
opalizujúce oči
nemá šupiny na lícach okolo oka

Výskyt

Stojaté i tečúce vody na väčšine nášho územia, najmä v nížinách. Najbežnejší je vo veľkých údolných nádržiach, kde dorastá i najväčších rozmerov.

Biológia druhu

Zubáč je pôvodne rybou dolných tokov riek a väčších jazier. Má pomerne vysoké nároky na kvalitu vody a obsah rozpusteného kyslíka, čo sa prejavuje pri úhynoch vsádky, kedy práve tato ryba podlieha ako jedna z prvých. Pokiaľ má možnosť výberu, uprednostňuje tvrdé kamenité dno s prekážkami. Miluje hlbšie vody, odkiaľ vyráža za svitaní a za súmraku loviť do plytčín. Zubáče žijú v húfoch, ktoré združujú ryby približne rovnakého veku a postupne sú s rastúcim vekom rýb stále menšie. Z tohto dôvodu môže žiť na jednotku plochy väčší počet zubáčov než napríklad šťúk a preto je zubáč na mnohých nádržiach početnejší než samotárska a teritoriálna šťuka.
Potravou zubáča sú v mladosti vodné bezobratlovce a poter rýb, neskôr sa živí prakticky výlučne rybami. Uprednostňuje rybky menšej veľkosti a často ich za jediný deň skonzumuje i niekoľko desiatok. Je schopný loviť i väčšiu korisť a v útrobách zubáčov okolo metra boli najčastejšie nájdenou korisťou ostrieže dlhé zhruba 20 cm. Niekdy sa zubáče špecializujú na jediný druh potravy a ostatné druhy a veľkosti rýb dočasne odmietajú.
V našich podmienkach dospieva zubáč vo veku 3 - 5 rokov, hlavným kritériom je dosiahnutá veľkosť. Samce väčšinou dospievajú o rok skôr. Jednorazový neres spravidla prebieha v apríli až júni na plytčinách s čistým piesčitým alebo mierne zarasteným dnom. Samec tam vyčistí časť dna alebo porastu od jemných nánosov a po výtere stráži a očisťuje ikry až do vyliahnutia. Je pritom agresívny, útočí na okolo plávajúce ryby a neváha napadnúť akéhokoľvek narušiteľa priestoru hniezda vrátane človeka. Toto chovanie je niekedy zdrojom paniky a rôznych novinárskych perličiek alebo je naopak využívané pytliakmi pre nezákonný lov starostlivých otcov zubáčov. Pokiaľ sa však človek dlhšiu dobu pozerá na starostlivého nervózneho zubáča strážiaceho svoj poklad, vyrážajúceho za rybami, ktoré sa priblížili priveľmi blízko a rýchlo sa vracajúceho v strachu, aby sa snáď nevzdialil veľmi ďaleko, pôsobí jeho chovanie skôr sympaticky až dojemne. Množstvo ikier je u zubáča pomerne vysoké, bežne je to od 40 000 do 900 000 kusov a u ikernačiek nad 10 kg iste môže prekročiť i jeden milión. Starostlivosť zubáčov o nakladené ikry sa stala základom poloumelého výteru, kedy sú rybám predkladané hniezda vyrobené z korienkov alebo vetvičiek a potom sú tieto hniezda s ikrami v pokročilom štádiu vývoja prenášané na miesto určenia.
Dnes je zubáč na našom území spolu so šťukou najdôležitejšou dravou rybou majúcou obrovský význam v športovom i produkčnom rybárstve a na niektorých typoch vôd, najmä tam kde sa nedarí šťuke, je úplne nezastupiteľným dravcom. Táto úloha mu iste zostane zachovaná i v budúcnosti.

Rozmery a rast

Zubáč síce rastie pomalšie než šťuka, ale rozhodne sa nedá povedať, že by šlo o rast pomalý. Veľmi záleží na podmienkach, čo je vidieť už z toho, že ročný zubáč môže merať od 10 do 25 cm. Na menších vodách a na väčšine riečnych revírov je rast týchto rýb pomalší než v rozľahlých údolných nádržiach. Dĺžky okolo 1 m dosahuje zubáč síce ojedinele, ale pravidelne na väčšine našich údolných nádrží a vzácnejšie i na dolných tokoch riek.
Vek zubáča bol na našom území skúmaný len u vzoriek veľkostne priemerných rýb, údaje o veku trofejných jedincov publikované neboli. Predpokladá sa ale, že sa najstaršie kusy môžu dožiť i viac než 15 rokov, čomu nasvedčujú údaje z cudziny.

Športový rybolov

Zubáč je jednou z najobľúbenejších športových rýb. U niekoho to je dané povestnou zubáčovou opatrnosťou a nevyspytateľnosťou, ale u väčšiny populácie je zubáč obľúbený pre svoje vysoko kvalitné mäso. Vďaka tomu je i jednou z najprenasledovanejších rýb s vysokým podielom nelegálne ulovených exemplárov. Z metód lovu je najrozšírenejší lov na rybku (živá i mŕtva na plávanú i položenú), veľmi úspešná je prívlač, možné je i muškárenie.

Možný výber náradia pre lov zubáča

Plávaná: Špeciály pre lov zubáča sú najčastejšie 360 cm dlhé trojdielne prúty s odhodovou hmotnosťou 10 - 40 g, ale postačí akýkoľvek dlhší citlivejší prút podobných parametrov. Koncový nadväzec v rozmedzí 0,16 - 0,20 mm, v prípade veľkej pravdepodobnosti úlovku šťuky je lepšie použiť lanko, i keď pri cielenom love zubáča je nežiaduce, pretože znižuje počet záberov. Nástraha - živá rybka 6 - 12 cm, veľké kusy zvládnu i podstatne väčšie.
Položená: Prakticky akýkoľvek prút pre lov na položenú bez veľkých nárokov, je dobré sa vyhnúť prehnane jemným a naopak vysoko výkonným modelom (odhodová hmotnosť nad 100 g), možno použiť i feeder - obvykle medium, možno i heavy.
Monofilné vlasce v rozmedzí 0,16 - 0,25 mm. Silnejšie priemery sú vhodné v prípade lovu na miestach s výskytom prekážok, alebo výskytom úhora a menších sumcov.
Vhodné nástrahy sú ako pri love na plávanú. Rybka sa nastraží živá i mŕtva, častejšie ale mŕtva alebo dokonca len jej časť.
Prívlač: Prút obvykle v dĺžke 270 - 300 cm s gramážou 10 - 30 g, vhodné sú i niektoré výkonnejšie špeciály s chvejivou špicou. Prút musí umožňovať dôrazný zásek - veľa zubáčov počas zdolávania padá z háčiku. Vlasec 0,16 - 0,20 mm alebo slabá pletená šnúra.
Nástrahy: Prakticky celé spektrum vláčiacich nástrah, najúspešnejšie sú ale mäkké plastové nástrahy a nástrahy z peria, úspešné sú i voblery a plandavky, rotačky len miestami. Zubáč má rád pomalší pohyb nástrahy.
Mnoho rybárov vláči i mŕtvu rybku buď na jednoháčiku alebo za použitia Draškovičovho (Draschchkovitch) systémku s dvoma trojháčikmi.
Muškárenie: Jedná sa v podstate o lov so stímrami, čomu je treba prispôsobiť vybavenie. Významnejších úspechov zrovnateľných s predchádzajúcimi metódami možno docieliť len málokde.