Pichľavka siná
Gasterosteus aculeatus
Pichľavka siná
latinsky: Gasterosteus aculeatus
maďarsky: Tüskés pikó
anglicky: Three spined stickleback
rad: pichľavky
čeľaď: pichľavkovité
potrava: všežravec
dĺžka života: 4 roky
pohlavná dospelosť: 1. rok
doba rozmnožovania: niekoľkokrát ročne
bežná veľkosť: 4,5 až 7 cm
maximum: až 12 cm
lovná miera: nestanovená
doba hájenia: nestanovená
Pichľavka siná je drobná rybka s neuveriteľne rozľahlým areálom výskytu zahŕňajúcim skoro celé severné mierne pásmo. Vyskytuje sa v Európe, veľkej časti Ázie od Turecka až po Kóreu a žije i v značnej časti Severnej Ameriky. Je skoro až prekvapivé, že i keď žije i v susednom Nemecku a Poľsku, u nás nie je pôvodným druhom a bola vysadená až začiatkom 20. storočia najmä v okolí Prahy. Pravdepodobne sa o to postarali akvaristi, ktorým tento druh učaroval zaujímavou starostlivosťou o potomstvo a čo bolo v začiatkoch akvaristiky dôležité - i relatívne veľkou odolnosťou.
Táto odolnosť sa dá demonštrovať i šírkou podmienok, v ktorých úspešne prežíva - vyskytuje sa v sladkých vodách, tak i vo vode brakickej a dokonca miestami obýva i okrajové oblasti more. Vzhľadovo je veľmi osobitá a nezameniteľná rybka. Má pretiahnuté telo zakončené drobnou chvostovou plutvou, hlava je výrazná, pretiahnutá s veľkými ústami a boky sú buď holé alebo pokryté zvláštnymi kostenými doštičkami. Jedinci pokrytý týmito doštičkami sú bežnejší v severných oblastiach a na morskom pobreží, v sladkých vodách strednej Európy prevláda forma bez doštičiek. U nás boli nájdené pichľavky s doštičkami v plnom i značne redukovanom počte a i úplne bez nich.
Druhové meno získala vďaka trom tŕňom na chrbte, ktoré sú zrejmr pozostatkom ostnatej chrbtovej plutvy. Za nimi je ešte jedna normálna plno vyvinutá chrbtová plutva s mäkkými lúčmi. Ďalšie tŕne nájdeme na brušnej strane tela a na zadnom výbežku žiabrovej kosti. Sfarbenie je pomerne pestré, najmä sa to týka samcov v dobe neresu. Základná farba je zelenkastá s tmavšími škvrnami a občasným nádychom do modra alebo do žlta. Spodok hlavy a predná časť brucha môžu mať až žiarivo červenú farbu. V súčasnosti je o rozšírení pichľaviek na našom území ťažké čokoľvek povedať. Na mnohých miestach uniká vďaka svojim nepatrným rozmerom pozornosti, tône a rybníčky, kde bol jej výskyt v minulosti doložený, naopak v mnoho prípadoch zmizli. Pravdou zostáva, že len málo našich rybárov videlo pichľavku vo voľnej prírode na vlastné oči.
Základné údaje
Rozmery
Dĺžka
priemerná: 4,5 až 7 cm
obvyklé maximum: do 9 cm
rekordné hodnoty: v moriach Tichého oceánu až 12 cm
Hmotnosť
priemerná: 1 až 4 g
obvyklé maximum: 5 - 6 g
rekordné hodnoty: okolo 10 - 12 g
Typické znaky
drobné rozmery
pestré sfarbenie so zelenavými a červenými tónmi
veľká hlava s výrazným okom
tri tŕne pred chrbtovou plutvou
Výskyt
Stojaté vody na mnoho miestach.
Biológia druhu
Na našom území pichľavka dáva prednosť drobným stojatým vodám - priekopám, tôňam a zanedbaným rybníčkom, často i takým, kde sa iné druhy rýb ani nevyskytovali. V riekach a rozľahlejších vodných plochách preferuje skôr pobrežnú zónu. I keď nepláva zle, žije skôr u dna.
Pichľavky žijú v húfoch, najmä mladší jedinci. Sú veľmi čulé a aktívne. Ich hlavnou potravou sú drobné vodné organizmy, najmä planktón a larvy pakomárov.
Neres je veľmi zaujímavý a bol i príčinou jej obľuby u akvaristov, i využitie tohto druhu ako modelového organizmu pri mnohých vedeckých pokusoch.
V umelom prostredí dospievajú pichľavky niekedy už vo veku 5 mesiacov, v prírode obvykle v druhom roku života. Samcom v tej dobe intenzívne sčervenie spodok hlavy a predná časť brucha. Každý samec si vyberie okrsok o rozmeroch zhruba 50 x 50 cm a tvrdo ho háji proti všetkým votrelcom, najmä proti ostatným samcom. Uprostred hájeného teritória vybuduje samec hniezdo z rastlinných zostatkov, ktoré zlepuje akýmsi výlučkom z ľadvín (vývod vylučovacej sústavy splýva s análnym otvorom). Po dokončení stavby v nej samec prerazí otvor a vybuduje dutinu, do ktorej potom budú samice klásť ikry. Hniezdo ešte polepí pieskom, čím ho jednak spevní a jednak zamaskuje.
Pokiaľ sa priblíži samica, láka ju samec zvláštnym trhavým tancom do hniezda, kde príde k nakladeniu ikier. Samica po výtere z hniezda utečie, obvykle tak, že prerazí stenu naproti vstupnému otvoru. Samec ji chvíľu prenasleduje, ale musí sa vrátiť, aby oplodnil ikry. Potom opraví hniezdo a postupne doň láka ďalšie samice.
Počas obdobia neresu sa každá samica trie 5 - 6 krát a celkovo nakladie 100 - 800 ikier.
Po výtere samec ovieva ikry pomocou prsných plutiev a stráži poter až do rozplávania. Počas jedného obdobia môže samec postaviť i viac než jedno hniezdo.
Pichľavka u nás nikdy nebola tak hojná, aby sa stala významným alebo škodlivým druhom. Jej najväčším prínosom je, že dokáže oživiť i malé vodné plochy, ktoré často takmer vysychajú a nemôžu v nich žiť iné druhy rýb.
Rozmery a rast
Pichľavka je extrémne krátkoveká ryba, ktorá často hynie po absolvovaní neresu v druhom roku života. Najstaršie známe pichľavky sa dožili veku 39 - 40 mesiacov, čo znamená, že uhynuli v 4. roku života. Na druhú stranu dokáže plôdik pichľavky v ideálnych podmienkach dosiahnuť v 4 mesiacoch dĺžky 4 - 5 cm a dosiahnuť pohlavnej dospelosti. Toto opatrenie dovoľuje pichľavkám obývať nehostinné stanovištia - kanále, priekopy a tône, kde často dochádza k úhynu väčšiny vsádky. Vďaka rýchlemu dospievaniu sa dokážu namnožiť do pôvodného počtu skôr než by to dokázal akýkoľvek iný rybí druh.
Športový rybolov
Lov pichľavky udicou je ťažko vykonateľná vec, vyžadujúca veľmi jemné náradie a drobné živočíšne nástrahy. Podstatne ľahšie je uloviť tieto rybky do čereňa.