Ostriež zelenkavý
Perca fluviatilis

Ostriež zelenkavý

latinsky: Perca fluviatilis
maďarsky: Csapósügér
anglicky: Perch

rad: ostriežotvaré
čeľaď: ostriežovité
potrava: dravec

dĺžka života: 15 rokov
pohlavná dospelosť: 2-5. rok
doba rozmnožovania: apríl - máj
bežná veľkosť: 15 až 30 cm
maximum: 60 cm

lovná miera: nestanovená

doba hájenia: nestanovená

Ostriež zelenkavý je značne rozšírenou rybou celého severného mierneho pásma. Obýva Európu, značnú časť Ázie a Severnú Ameriku. kde žije poddruh P. fluviatilis flavescens vyznačujúci sa žltými plutvami. Úspešne sa aklimatizoval v južnej Austrálii.
Žije prakticky vo všetkých typoch vôd s výnimkou rýdzo pstruhových potokov a silno prehriatych tôňach s nedostatkom kyslíka. Zvlášť dobre sa mu darí v hlbších údolných nádržiach s členitými brehmi, kde dorastá i najväčších rozmerov. U nás je pôvodným a široko rozšíreným druhom.
Ako typický zástupca ostriežotvarých rýb má ostriež dve chrbtové plutvy, pričom prvná má tvrdé špicaté lúče slúžiace k obrane, zatiaľ čo lúče zadnej plutvy sa vetvia. Ďalšie ostré tŕne sa vytvorili z prvého lúča brušných plutiev a z výbežku žiabrovej kosti. Šupiny ostrieža sú drobnejšie a veľmi drsné so zvlneným okrajom a pokrývajú telo ako pancier. Telo je pomerne vysoké a výška narastá so zvyšujúcim sa vekom. Starým ostriežom chrbát za hlavou prudko stúpa a tvorí akýsi hrb. Hlava je opatrená priestrannými ústami, ktorých čeľuste sú tvorené subtílnymi kôstkami, medzi nimi je napätá tenká blana. Tlama je opatrená drobnými zúbkami, ktoré vytvárajú skôr len drsné plochy a rozhodne nijak nevyčnievajú. Svaly ovládajúce stisk čeľustí sú pomerne slabé, preto má ostriež vyvinutý silný hltací reflex a potravu uchopenú do tlamy ihneď posúva do pažeráka. Dá sa to pozorovať na ulovených ostriežoch, ktorí niekedy ešte v ruke rybára hltajú vláčiacu nástrahu, ktorej háčik sa im v tlame uvoľnil. Pri love na mäkké vláčiace nástrahy sa tento fakt úspešne využíva a skúsení vláčiari nechávajú svoje gumy ostriežom niekoľko sekúnd "dobrať".
Oči ostrieža robia svojmu majiteľovi česť. Sú veľké a ostriež ich skutočne využíva ako hlavný zdroj informácií o svojom okolí a vizuálne signály majú rozhodujúcu úlohu i pri love koristi.
Sfarbenie ostrieža je zelenavé alebo žltkasté s tým, že od skoro bieleho brucha smerom k chrbtu postupne tmavne. Obrys ostriežeho tela sa pokúša narušiť 5 až 9 zvislých tmavých pruhov, ktoré zvlášť v zarastených vodách vytvárajú účinnú kamufláž. V kontraste s krycím sfarbením je ale farba plutiev na spodku tela (brušnej, análnej a chvostovej), ktoré sú oranžové alebo červené.
Ostriež je u nás početnou rybou, ktorej lov už dávno nie je doménou začiatočníkov s plaváčikom a krabičkou červov. Stratil i niekdajšiu nálepku plevelnej ryby a záujem o jeho lov stále rastie. Dnes je obľúbenou rybou vyznávačov ľahkej prívlače a začínajú oň javiť záujem i muškári. To všetko sa ale bohužiaľ deje v dobe, kedy stavy ostrieža pozvoľna klesajú, čiastočne i z dôvodu nadmerného lovu.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 15 až 30 cm
obvyklé maximum: do 40 cm
rekordné hodnoty: okolo 55, možno až 60 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,1 až 0,4 kg
obvyklé maximum: do 1 kg
rekordné hodnoty: okolo 3 kg

Typické znaky

na dravca vysoké telo
dve výrazné chrbtové plutvy, prvá s tŕňmi
drobné tuhé a drsné šupiny
veľká tlama s blanitými okrajmi
tmavé pruhy na bokoch (5 - 9)
červené plutvy (brušné, análna, chvostová)

Výskyt

Prakticky všetky stojaté i tečúce vody mimo rýdzo pstruhových úsekov a silno zabahnených tôní. Najväčšie ostrieže sa zdržujú v údolných nádržiach a rada rybárov sa tu na ich lov i špecializuje.

Biológia druhu

Ostriež neobyčajne prispôsobivou rybou. Obýva všetky typy vôd od lipňových riečok až po toky pleskáčového pásma, nájdeme ho v rybníkoch, tôňach, pieskovňach i údolných nádržiach. Ľahšie by bolo vymenovať vody, kde sa s ním nestretneme. Ostriež má sklony sa premnožovať a vytvárať zakrpatené populácie. Je húfovou rybou a najmä mladé ryby sa zhlukujú miestami i po stovkách kusov. Staršie ryby žijú v drobných skupinkách alebo i samotársky. Húfy sa každý večer rozpadajú a jednotlivé ryby nocujú samostatne. Ráno sa húfy znovu zoskupujú a obvykle rovno vyrážajú na lov.
Potrava ostrieža je v úplnej väčšine živočíšna. Tvoria ju planktónne organizmy bohato zastúpené v jedálničku mladších ročníkov, larvy vodného hmyzu, kôrovce vrátane rakov (v mnohých údolných nádržiach sú raky veľmi bežnou zložkou ostriežej potravy a v žalúdku jedného ostrieža ich môžme nájsť i niekoľko), ikry a samozrejme drobné rybky až po kusy okolo 15 cm. Bežne sa u ostrieža vyskytuje i kanibalizmus.
Ostrieže u nás pohlavne dospievajú v 2. - 5. roku života, samice obvykle o rok neskôr než samce z rovnakej lokality.
Neres prebieha v jedinej dávke v priebehu apríla alebo mája. Ako neresovisko slúžia kamenité brehy, zatopené konáre alebo vodné rastlinstvo. Ikry kladie samica veľmi unikátnym spôsobom - namotáva ich na kamene alebo vegetáciu v podobe jediného dlhého svetlého pásu. Po nakladení je ešte niekoľko hodín stráži. Väčšina pásov je nakladená v hĺbke do 1 m a možné je bez problémov objaviť ju voľným okom. Z ich veľkosti sa dá odhadnúť i veľkosť ikernačky. Pás široký zhruba 5 cm a dlhý asi 1,5 m pochádza od samice dlhej okolo 30 cm, pásy menších samíc vypadajú skôr ako stužky. Pretože ikry sú vzájomne prepojené v jeden celok, nie je samičí pohlavný orgán ostrieža párový, ale ikry sú uložené v akomsi jednoduchom "váčku", čo sa dá overiť pri kuchaní ryby. Počet ikier závisí ako u všetkých rýb na veľkosti ikernačky a bežne sa pohybuje medzi 1 000 až 150 000, vzácne môže byť i vyšší.
V našich vodách je ostriež významnou dravou rybou regulujúcou konzumáciou poteru počty ostatných druhov rýb žijúcich na rovnakej lokalite. Zvlášť nápadné je to na údolných nádržiach, kde vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých druhov rýb a výkyvy ich početnosti sú vďačným objektom ichtyologických štúdií.

Rozmery a rast

Ostriež je stredne dlhoveká nie rýchlo rastúca ryba. Pri dostatku potravy môže rásť extrémne rýchlo (35 i viac cm vo veku 6 rokov), existujú i zakrpatené populácie, kde žiadna z rýb neprekročí dĺžku 20 cm. Najväčšie ostrieže pochádzajú z veľkých riek a najmä z údolných nádrží, ale občas vyrastie ryba pozoruhodnej veľkosti i na úplne nepatrnej vodnej ploche. Väčšinou k tomu dôjde za situácie, kedy je obmedzené množstvo ostriežov (obvykle len niekoľko kusov) vysadené do nádrže s bohatým výskytom drobných rybiek.
Čo sa veku týka, na mnohých našich nádržiach boli ulovené ako najstaršie exempláre ostrieže vo veku 13 rokov.

Športový rybolov

Ostriež je loviteľný všetkými známymi technikami. Najzaujímavejšie je určite chytanie ostriežov na umelé nástrahy a to nielen prívlačou, ale i muškárením. Vďaka svojej početnosti a dravosti je ostriež najčastejším úlovkom pri ľahkej a ultraľahkej prívlači a jeho lov tvorí jeden zo základných pilierov tejto disciplíny.
Bez problémov je možno ostrieže loviť i na plávanú alebo položenú na červy a živou alebo i mŕtvu rybku. Občas ostriež dokáže zabrať i na hladine - napr. na koníka.

Možný výber náradia pre lov ostrieža

Prívlač: Prút dĺžky 180 až 330 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru a používaných nástrahách, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 1 -5g do 5 - 20g, veľmi obľúbené sú špeciály s chvejivou špicou alebo pickerové, ale i ľahké feederové prúty.
Vlasec 0,10 - 0,18 mm, prípadne pletená šnúra čo najmenšieho priemeru.
Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria (jigy apod.), marmišky.

Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 3 až 5, podľa typu vody.
Nadväzce 0,10 - 0,16 mm.
Nástrahy: Strímre, jigy a vôbec väčšie dráždivé mušky , prípadne mokré mušky a nymfy. Úlovky na suchú mušku sú ojedinelé.

Plávaná: Čokoľvek z ponuky plavákových prútov - matchový prút, bolonézka, delička alebo bič - výber hlavne s ohľadom na rozľahlosť a charakter revíru alebo potreby rybára.
Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm.
Nástraha - rybka, najlepšie živá, všetky druhy červov, biele červy apod.

Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahšie - bez veľkých nárokov, feeder kategórie "light", pickerový prút.
Monofilné vlasce v rozmedzí 0,10 - 0,18 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu iných rýb, najmä zubáča.
Vhodné nástrahy sú ako pri love na plávanú.