Jeseter ruský
Acipenser gueldenstaedti

Jeseter ruský

latinsky: Acipenser gueldenstaedti
maďarsky: Vágótok
anglicky: Russian sturgeon

rad: jeseterotvaré
čeľaď: jeseterovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 50 rokov
pohlavná dospelosť: 8 - 15 rokov
doba rozmnožovania: február - máj, august - november
bežná veľkosť: 60 až 140 cm
maximum: v cudzine až 200 cm

lovná miera: -

doba hájenia: celoročne

Jesetera ruského poznajú dnes naši rybári ako vzhľadovo atraktívnu rybu lovenú občas na niektorých komerčných revíroch. Tým skôr prekvapí, že do istej miery sa jedná o našu pôvodnú rybu. Tento druh je totiž jedným z druhov jeseterov, ktoré v minulosti prenikaly až na naše územie počas svojich migrácií z hlavného toku Dunaja až do dolnej Moravy.

Až do 30. rokov 20. storočia tieto ryby ojedinele vystupovali proti prúdu Moravy až k Suchohradu (35 km nad ústím do Dunaja) a tieto ťahy ustali až po 2. sv. vojne. Väčšinou sa ale jednalo o malé jedince max. do 7 kg.

V slovenskom úseku Dunaja sa tento druh dodnes ojedinele vyskytuje, ale je veľmi vzácny, na dolnom toku, najmä v oblasti pod Železnou bránou, je ešte relatívne hojný - pokiaľ sa to vôbec dá o niektorom druhu jesetera povedať. Nedostatok fotodokumentácie v minulých rokoch viedol k tomu, že väčšina našich rybárov mala ťažkosti s identifikáciou tohto druhu. Zvlášť zavádzajúce bolo publikovanie fotografií mladých 1 - 2 ročných rýb z umelých chovov. Až fotografie úlovkov zo súkromých revírov jasne ukázali, že vzhľadovo je tento druh úplne typický a len ťažko zameniteľný s ktorýmkoľvek iným.

Už na prvý pohľad si všimnete, že tento druh má extrémne krátku a širokú hlavu s vysokým čelom, veľké dobre viditeľné štítky a vysoko kontrastné sfarbenie. To je mimo iné dané tým, že štítky sú veľké a svetlé, takže sú na tmavšej farbe bokov veľmi nápadné, pokiaľ u podobne veľkého jesetera sibírskeho, chovaného často v rovnakých vodách, štítky splývajú s farbou tela. Do určitej miery má tento druh i charakteristickú siluetu - telo začína mohutnou hlavou a za ňou sa plynule kónicky zoštíhľuje až k chvostovému násadcu. V porovnaní s jeseterom sibírskym pôsobia tieto ryby až podvyživeným dojmom a je možné, že v podmienkach prerybnených komerčných nádrží ozaj nie sú schopné uživiť sa tak dobre ako ich sibírsky príbuzný. Pri určovaní jeseterov ruských z prírodných populácií existujú určité problémy - jednak kvôli značnej vnútro druhovej variabilite a ďalej kvôli existencii ťažnej a neťažnej formy, pričom ťažná forma sa sama rozpadá na ryby tiahnuce k neresu na jar a na jeseň, medzi nimi existujú viditeľné rozdiely. Naviac sa jeseter ruský kríži s ďalšími druhmi jeseterov. Pokiaľ sa ale stretnete s úlovkami dostatočne urastených jeseterov ruských z komerčných vôd, dal sa tento druh vždy bez problémov odlíšiť.

Jeseter ruský patrí k veľkým druhom jeseterov - prekračuje dĺžku 2 m a hmotnosť 100 kg, v slovenskom úseku Dunaja sa ale posledných v 100 rokov len zriedka ulovili kusy nad 20 kg, i keď v minulosti tu boli prítomné i podstatne väčšie exempláre. Ešte okolo roku 1900 je zmienka o rybách vážiacich 80 - 90 kg.

Celkovo je jeseter ruský hospodársky významným druhom loveným pre mäso i ikry (kaviár), jeho stavy však stále klesajú a i keď je o niečo hojnejší než iné druhy veľkých jeseterovitých rýb, na mnoho miestach musí byť chránený.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná : 40 až 140 cm
obvyklé maximum: do 180 cm
rekordné hodnoty: v cudzine viac ako 200 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,5 až 15 kg
obvyklé maximum: do 20 kg
rekordné hodnoty: v cudzine i cez 40 kg

Typické znaky

špicatá hlava s ostrým chrupavkovitým rypcom
spodné trubicovité ústa a pred nimi 4 dole visiace fúzy
chýbajú šupiny, boky sú holé s jednou radou kostených štítkov na chrbte, druhou zhruba na úrovni postrannej čiary a treťou u brucha
zvláštny typ asymetrickej chvostovej plutvy, kde chrbtica pokračuje do horného laloku

Rozdiely oproti iným jeseterom, zvlášť malému a sibírskemu

štítky v bočnej rade sú veľké, svetlé a nápadne kontrastujú s tmavou farbou tela
rypec je oproti iným jeseterom krátky a široký, hlava mohutná, krátka a s vysokým čelom
u väčšiny jedincov je telo najmohutnejšie za hlavou a plynulo sa zužuje smerom dozadu
oproti jeseterovi malému je celkovo väčší - bežne prekračuje dĺžku 1 m

Výskyt

Dolný tok Dunaja, reálne sa s ním ale môžeme častejšie stretnúť na komerčných revíroch, kde je obvykle vysádzaný spoločne s jeseterom sibírskym.

Biológia

Jeseter ruský vytvára dve formy - ťažnú a neťažnú, ktorá sa celý život zdržuje v hlavnom koryte veľkých nížinných riek. Slovenský úsek Dunaja v minulosti pravdepodobne obývala najmä neťažná forma a niektorí jedinci migrovali až na územie Moravy. Ťažná forma dorastajúca podstatne väčších rozmerov obýva pobrežné oblasti mora, najmä miesta s brakickou vodou a k neresu tiahne proti prúdu riek. Mladé jesetery postupne zostupujú s prúdom do mora, ale než k tomu príde, strávia v rieke 1 - 3 roky. Zatiaľ sa vyskytujú v určitých úsekoch v početných húfoch, ktoré tvoria spolu s mladými jedinci Ďalších druhov jeseterov.

Potravu tvoria ako u väčšiny jeseterov drobné organizmy dna a ojedinele niektoré planktónne organizmy. Potrava sa líši na mori a v rieke, čo je ale dané výrazne inou potravnou ponukou v oboch prostrediach. V mori tvoria potravu jeseterov hlavne mäkkýše, kraby a niektoré druhy rýb žijúce pri dne, v riekach majú významnejší podiel larvy vodného hmyzu. Počas ťahu údajne jesetery potravu neprijímajú.

Pohlavne dospieva tento druh veľmi neskoro - samce vo veku 8 - 12 rokov, samice vo veku 13 - 15 rokov. K migrácii do riek dochádza dvakrát v roku - menšia jarná rasa vyťahuje do Dunaja vo februári a máji, jesenná rasa, ktorá je väčšia, ale menej početná, tiahne do Dunaja v auguste až novembri, niekedy i neskôr. V súčasnosti je najväčšie dunajské neresovisko tohto druhu pod priehradou Železná brána. Neres prebieha v prúdnici nad kamenitým dnom. Jesetery ruské sa neneresia každý rok, samce sa neresu zúčastňujú s odstupom 2 - 3 rokov, u samíc je tento interval ešte väčší a to 4 - 6 rokov. Množstvo ikier je ale úctyhodné a tvorí značnú časť hmotnosti ikernačky.

U jeseterov neťažnej formy sa predpokladá, že vytvárajú určité lokálne populácie, ktoré majú samostatné neresoviská. O jednom sa predpokladalo, že by mohlo ležať v slovenskom úseku Dunaja.

Maximálny počet ikier je u tohto druhu ťažké odhadnúť, pretože exempláre rekordných veľkostí dnes prakticky neexistujú, u ikernačiek ťažnej formy o hmotnosti 15 - 40 kg sa množstvo ikier pohybovalo medzi 140 - 300 000.

V súčasnosti sa areál výskytu jesetera ruského oproti minulosti výrazne zmenšil. Na Dunaji je hojnejší na dolnom toku, vyššie sa vyskytuje len ojedinelo. So zlepšením kvality vody v rieke a vďaka obmedzeniu lovu je istá nádej, že sa jeho stavy začnú pomaly dvíhať. Bolo by to dobre, pretože veľké druhy jeseterov mali vo veľých riekach svoje nezastupiteľné miesto a tento druh sa skôr v Dunaji a niektorých jeho prítokoch pravidelne vyskytoval.

Rozmery a rast

Všetky veľké druhy jeseterov sa dožívajú vysokého veku a väčšinu života stále rastú. Jeseter ruský nie je výnimkou a bol u neho doložený vek až 48 rokov, čo určite nie je maximum. Je viac než pravdepodobné, že v minulosti sa vyskytovali i staršie exempláre. Rast je relatívne plynulý po celú dobu života, i keď najrýchlejší je samozrejme v prvých rokoch, kedy sa organizmus ryby nezaťažuje tvorbou pohlavných produktov. Pokiaľ žije dostatočne dlho, prekračuje tento druh bežne hranicu 2 m, pričom jeho absolútne rastové možnosti zostanú rovnako ako u iných veľkých dlhovekých rýb otázkou špekulácií. Dôvod je prostý - v súčasnej dobe veľkým druhom jeseterov väčšinou vôbec nie je umožnené do maximálnych rozmerov dorásť.

Neťažná forma žijúca dodnes v slovenskom úseku Dunaja dosahuje menších rozmerov a zrejme len ojedinele presahuje hmotnosť 20 kg.

Na komerčných revíroch sa dnes lovia kusy zhruba do dĺžky 140 cm a váhy okolo 15 kg.