Blatniak tmavý

Blatniak tmavý

latinsky: Umbra krameri
maďarsky: Lápi póc
anglicky: European mudminnow

rad: šťukotvaré
čeľaď: blatniakovité
potrava: všežravec

dĺžka života: do 5 rokov
pohlavná dospelosť:
doba rozmnožovania: marec - apríl
bežná veľkosť: 8 až 10 cm
maximum: do 13 cm

hmotnosť: 30 g

lovná miera: -

doba hájenia: celoročne - ohrozený druh

Blatniak tmavý (Umbra krameri) je kriticky ohrozenou rybkou pôvodnej podunajskej ichtyofauny. Zaradený bol do viacerých červených zoznamov rýb Slovenska, ako aj do červeného zoznamu rizikových druhov Európy. Na jeho ochranu sa vyhlasujú európsky chránené územia, známe aj ako sústava NATURA 2000.

Patrí do starobylej čeľade blatiakovité (Umbridae) a je jediný zástupca tohto rodu žijúci v Európe - v systéme riek Dunaj a Dnester. Dožíva sa iba 3 až 4 rokov.

Výskyt

Blatniak tmavý žije v povodí stredného a dolného Dunaja a v povodí Dnestra. Najsevernejšiu hranicu areálu dosahuje práve na Slovensku a najzápadnejšiu v Rakúsku v blízkosti Viedne. Ostatný areál zahŕňa Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko, Srbsko, Chorvátsko, Ukrajinu a Moldavsko. Na území Slovenska sa vyskytuje v troch izolovaných oblastiach. Najzápadnejšou, najsevernejšou a plošne najmenšou oblasťou je Záhorská nížina, kde sa blatniak vyskytoval v odvodňovacích kanáloch a malých inundačných jazierkach. Druhú oblasť predstavuje Žitný ostrov, kde boli v minulosti i najbohatšie lokality výskytu blatniaka. Predovšetkým išlo o odvodňovacie kanály. Na východ siahalo rozšírenie druhu až za Komárno a na sever k Novým Zámkom do povodia Nitry, teda až za hranice Žitného ostrova. Blatniak v minulosti osídľoval plošne oveľa rozľahlejšie územie. V súčasnosti je jeho populácia značne rozdrobená a zredukovaná do niekoľko malých lokalít. Tretiu oblasť - Východoslovenskú nížinu, reprezentuje najmä jej juhovýchodná časť medzi riekami Latorica a Bodrog, kde bol druh v minulosti zistený v mŕtvych ramenách, inundačných jazierkach, odvodňovacích kanáloch a niektorých ťažobných jamách - tzv. kubíkoch. Postupné ubúdanie a vymieranie druhu na Východoslovenskej nížine je s najväčšou pravdepodobnosťou spečatené rozšírením invázneho druhu býčkovec amurský (Perccottus glenii). V súčasnosti sú populácie blatniaka tmavého na Východoslovenskej nížine na hranici prežitia.

Pritom výskyt blatniakov u nás ešte v 60-tych rokoch 20. storočia bol na niektorých lokalitách hodnotený ako masový, na iných ako menej početný, ale trvalý. Od polovice 70-tych rokov však v súvislosti so zmenami krajiny, ktoré vykonal človek začalo blatniakov rapídne ubúdať hlavne na Žitnom ostrove, ale aj na Záhorí a východnom Slovensku. Dôvodom boli najmä melioračné úpravy, regulácie tokov a zásahy do vodného režimu, ktoré spôsobili odvodnenie a vysušenie krajiny.

Biológia druhu

Blatniak tmavý žije v zarastených pomaly tečúcich alebo stojatých nížinných vodách. Po zmenách, ktoré v krajine vykonal človek, obsadil ním vytvorené biotopy, najmä odvodňovacie kanály alebo materiálové jamy (kubíky). Ťažisko výskytu má v pobrežnej zóne. Osídľuje prevažne plytké, priezračné, pomaly tečúce alebo stojaté vody so zárastami vodnej vegetácie. Dno je tvorené prevažne jemným substrátom a zvyškami odumretej vegetácie. Charakteristická je prítomnosť organického bahna z hromadiacich sa rastlinných zvyškov.

Jeho sfarbenie, ako napovedá jeho názov, je hnedé s tmavými škvrnami. Na bočnej strane tela má svetlý pás a v radoch pararelne s ním, malé svetlé škvrnky. Okrúhla chvostová plutva je prispôsobená na život v stojatých a pomaly tečúcich vodách. Samica pred neresom upravuje v substráte dna akési hniezdo z rastlinných zvyškov. Po nerese ho chráni a pohybom plutiev zaisťuje prúdenie vody nad ikrami. Samotný neres prebieha v závislosti od teploty vody v marci až apríli. Počet ikier sa pohybuje od 240 do 2 500 kusov v závislosti od veľkosti a veku samice. Blatniak sa živí prevažne vodnými bezstavovcami a larvami vodného hmyzu.

Rozmery a rast

Blatniak je pomaly rastúcim druhom. Dožíva sa obvykle 3 - 4 roky.