Mrena škvrnitá

Barbus peloponnesius

Mrena škvrnitá

latinsky: Barbus peloponnesius
maďarsky: Petényi-márna
anglicky: Romanian barbel

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec
dĺžka života:
pohlavná dospelosť: 3 - 5 rok
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 15-20 cm
maximum: 25 cm

lovná miera: 25 cm

doba hájenia: 15.3. - 31.5.

Rozšírenie druhu:

- celkový areál: Povodie Visky, Dunaja, Dnestra, Vardaru, Strumy, Marice a na Peloponézskom poloostrove.

- rozšírenie na Slovensku: Povodie Tisy - Topľa, Laborec, Ondava, Torysa, Hornád, povodie Visky - Dunajec, Poprad a povodie Dunaja - Hron, Ipeľ.

Hlavné biotopy výskytu: Od málo prúdivých a zabahnených potokov až po rýchlo tečúce hlbšie úseky podhorských tokov, ale aj v jazerách a údolných nádržiach.

Ťažisko výskytu mreny škvrnitej je v povodí Tisy, odkiaľ počas poslednej ľadovej doby prenikla do povodia Popradu a tiež do povodia Ipľa a stredného Hrona. Obýva najmä podhorské úseky tokov, kde sa v porovnaní s mrenou severnou vyskytuje vyššie proti prúdu.

Ďalšie nálezy z povodia Váhu alebo Dunaja sú veľmi ojedinelé. Zaznamenaný je nález z polovice 20. storočia v Dunaji a zo začiatku 20. storočia v povodí Váhu. Na druhej strane sa mrena škvrnitá vyskytuje v povodí Čiernej Oravy v Poľsku, čo sa až do súčasnosti na Slovensku prehliadalo.

Typická riečna ryba , preferujúca prúdiace čisté vody riek a potokov s piesočným, štrkovitým, hlinitým a ílovitým dnom. Prúd nemá vplyv na veľkosť výskytu, no má rada väčšie rieky. V menších riekach sa väčšinou vyskytuje pozdĺž pstruhového pásma. Chladnejšia voda je jej skutočné stanovište, neznáša, ak teplota vody stúpne nad 18 ° C , čiže nie je rybou nížinných vôd.
U dospelých jedincov dĺžka tela nepresahuje 20 až 25 cm a nad 25 cm už je rarita . 15-20 cm dlhé vzorky mali hmotnosť okolo 250 - 400 gramov . Dorastajú veku piatich 18 a siedmich rokov cez 20 cm . Podlhovasté , hrubo valcovité telo ryby , ale z hornej časti hlavy a chvost z boku sú mierne sploštené.

Z hornej čeľuste vyrastajú dva kratšie a dva dlhšie fúzy. Má hrubé , mäsité pery . Jej nos je dlhý a dosahuje mimo úst, oči sú stredne veľké . Základná farba je žltobiela , čierny alebo tmavo šedo - hnedý chrbát, na tele má hnedé, veľké striebristé škvrny. Na sfarbenie rýb má vplyv životné prostredie , a preto existujú rôzne variácie odtieňov podľa vodnej plochy.
Zvlášť obľubuje miesta, kde víri voda, zvyčajne sa nachádza v hlbších častiach, pri piesočnatom alebo kamenistom dne, kde je dostatok úkrytov medzi kameňmi. Spolčuje sa do húfov rovnakej vekovej skupiny.
Pretože má vysokú spotrebu kyslíka, reaguje na znečistenie vody. Dospelí jedinci sú všežravce, takže konzumujú zmiešanú stravu , ako sú červy , larvy hmyzu, ikry, slimáky a iné bezstavovce, so značným podielom semien a častí rastlín. Mäsité pery pomáhajú zbierať potravu z kameňov riečneho koryta. Počas letných horúčav sa zdržuje v úkryte, len vo večerných hodinách vyráža za potravou. Zdržiava sa na svojom teritóriu, a je ochotná ho opustiť iba pri vychádzke za potravou alebo počas neresu.
Pohlavnú dospelosť dosahujú samce v 3-4 roku skôr ako samice (4-5 rok ) . Počas párenia sa zmení farba brucha z bielej na ružovú. Trenie prebieha od mája do júla, samica kladie okolo 1 000 ikier, ktoré sa držia veľmi dobre na štrku alebo kameňoch. Teplota vody ovplyvňuje ich rast, mala by byť asi 16 až 17 ° C.