Kapor obyčajný
Cyprinus carpio

Kapor obyčajný

latinsky: Cyprinus carpio
maďarsky: Ponty
anglicky: Carp

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 40 rokov
pohlavná dospelosť: 3-5. rok
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 40-65 cm
maximum: 110cm

lovná miera: 40 cm

doba hájenia: 15.3.- 31.5. *

*(čas individuálnej ochrany neplatí od 1. mája do 15. mája, keď je jeho lov povolený v čase rybárskych pretekov, a od 15. mája na základe ministerstvom povolenej výnimky)

Kapor obecný je naša najrozšírenejšia a najznámejšia ryba sveta. Okrem pôvodného obrovského areálu rozšírenia siahajúceho od povodia Dunaja až do Japonska bol vysadený na mnohých miestach sveta. Niekde je cenenou produkčnou rybou (Izrael, Indonézia, niektoré štáty Afriky), inde nenávideným škodcom a pôvodcom zrútenia mnohých pôvodných ekosystémov (Austrália, USA).
      Kaprovmu ťaženiu svetom predchádzala povesť všežravého rýchlo rastúceho druhu s kvalitným mäsom, naviac dobre znášajúceho manipuláciu a transport. Len málo ďalších druhov je podobne vhodných pre komerčný chov a kapor je jednou z najdlhšie chovaných rýb. Chov v Európe i na Ďalekom východe má tisícročnú tradíciu - v Číne bol kapor chovaný už pred naším letopočtom, v Európe chovali dunajské kapry už starí Rimania. V našich končinách má chov kapra tak isto dlhú tradíciu. Na území našej republiky je kapor pôvodný v povodí Dunaja. Na ostatnom území bol vysadený a na mnohých miestach dnešného výskytu by sa bez pravidelného vysádzania ani neudržal.
      Pôvodný divoký kapor (niekedy označovaný ako sazan) je ryba žijúca v prúdových riekach s teplou vodu a má ďaleko k dnešným vysoko telovým vyšľachteným líniám určeným k chovu v stojatých vodách. Svojím nízkym telom pripomína skôr amura, má veľké zlaté šupiny, dva páry fúzikov a mohutné zaoblené plutvy. V súčasnosti je stále vzácnejší a pravdepodobne najväčšie nebezpečenstvo pre neho predstavuje kríženie s vyšľachtenými kaprami vysadzovanými alebo uniknutými do riek.
      Prešľachtené línie kapra sa odlišujú v mnohom - výškou a proporciami tela, pigmentáciou pokožky, šupením (lysie, riadkové kapry) a známe sú i v Japonsku chované farebné kapry označované ako "koi". Šľachtenie kaprov je nepretržitý proces a prebieha i v súčasnosti. Tak došlo v nedávnej minulosti ku skríženiu pôvodných českých línií napríklad s maďarskými kapry alebo amurským sazanom. Šľachtenie má obrovský význam, pretože kvalitné vyšľachtené línie rýchlejšie rastú, sú odolné voči chorobám a ich chov je omnoho ekonomickejší. Pokiaľ sú kapry ponechané napospas osudu ako tomu bolo po ich vysadení v Austrálii, veľmi rýchlo vytvoria populácie blízke pôvodnej divokej forme - nízke a pomaly rastúce.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 40 až 65 cm
obvyklé maximum: do 100 cm
rekordné hodnoty: okolo110 cm

Hmotnosť

priemerná: 1,5 až 5 kg
obvyklé maximum: do 20 kg
rekordné hodnoty: okolo 30 kg

Typické znaky

veľké zlaté šupiny, prípadne bez šupín alebo s redukovaným počtom
dva páry fúzov
veľké vysúvacie ústa
dlhá chrbtová plutva

Výskyt

      Vyskytuje sa prakticky vo všetkých vhodných revíroch a vďaka záujmu rybárskej verejnosti je vysadzovaný i do miest, ktoré mu veľmi nevyhovujú. Veľké exempláre pochádzajú z údolných nádrží, veľkých pieskovní a rybníkov alebo z dolných tokov veľkých riek. Rýchlejší rast je dosahovaný v teplejších vodách v nížinách, kde sa loví najviac trofejných jedincov. Záujemci o ulovenie divokej formy by mali navštíviť hlavný tok Dunaja alebo priľahlé ramená, prípadne sa poobhliadnuť ďalej na východe.

Biológia druhu

      Pôvodne bol kapor riečnou rybou osídľujúcou veľké teplé a ťažné rieky. Typickou vodou tohto typu je práve Dunaj. Kapor však preukázal značnú prispôsobivosť a dnes je chovaný v najrôznejších typoch stojatých vôd a vysadzovaný i do pomerne prúdových a chladných vôd tečúcich. Kapry také podmienky znášajú pomerne dobre, ale väčšinou sa v nich nedokážu úspešne rozmnožovať. Ich zotrvávanie v takých revíroch je umožnené len sústavným vysádzaním kaprej násady podľa požiadaviek rybárskej verejnosti, ale na úkor pôvodných druhov rýb.
      Tak ako v pôvodnej alebo domestikovanej forme, kapor rovnako ako väčšina kaprovitých rýb žije v húfoch. Tie sú niekedy malé (na športových vodách sú všetky kaprie húfy nakoniec malé), inokedy môžu zahrnovať desiatky exemplárov.
      Čo sa potravy týka, je kapor všežravec, ktorý využíva vždy momentálne dostupnú potravnú ponuku. Dokáže z vody filtrovať hrubší planktón, prerývať dno až do hĺbky 15 cm v snahe naplniť si žalúdok bentickými organizmami (napr. larvy pakomárov - patentky), miluje vodné mäkkýše, najmä mladé ustrice (v tomto smere exceluje najmä divoká forma), olamuje mladé výhonky trstiny a ďalších vodných rastlín a vďačne prijíma i krmivo poskytnuté človekom - napríklad obilniny. V núdzi nepohrdne ani mŕtvou rybkou alebo sa dokonca pokúsi uloviť i živú. Pre rybárov je zaujímavá informácia o priechode potravy zažívacím traktom kapra. Zatiaľ čo pri teplote vody 10°C trvá celý proces 17 hodín, pri teplote 26 °C prejde potrava tráviacou sústavou ryby v pozoruhodnom čase 3,5 hodiny.
      Pohlavne kapor dospieva v závislosti na podmienkach, najmä na teplote vody. V tropických oblastiach dospievajú kapry už v 1. roku života, u nás medzi 3. - 5. rokom - samce obvykle skôr. Výter kapra prebieha najčastejšie v máji a júni na plytkých zarastených miestach. Ikry sú ukladané na vodné rastlinstvo. Zatiaľ čo u nás sa neresí kapor len raz, v trópoch i niekoľko ráz za rok. Ryby sa neresia spravidla ráno a výter je veľmi búrlivý, takže je väčšinou zďaleka vidieť. Ikier je obrovské množstvo - obvykle stotisíce, ale veľká ikernačka ich môže mať až 1,5 milióna.
      Význam kapra pre prírodné spoločenstvá je sporný. Na rozdiel od významu komerčného, kde je kapor nenahraditeľným druhom, je jeho význam pre biologickú rovnováhu prírodných vôd a najmä riek skôr negatívny. Vysadené kapry tvoria značnú časť osádky športových revírov a ich podiel na nej (niekedy i 60 - 70% hmotnosti osádky) je závislý na rýchlosti, s akou sú vylovovaný. Pri súčasných požiadavkách na úroveň zarybňovania je ale vysádzanie kapra jedinou možnosťou, ako športových rybárov uspokojiť. Daňou za tento typ hospodárenia je nedoceňovanie pôvodných druhov rýb a zníženie ich stavov.

Rozmery a rast

      Rast kapra je pomerne rýchly i v prípade divokej formy, rybničné kapry rastú samozrejme ďaleko rýchlejšie a ich rast je priamo závratný v tropických oblastiach, kde je celoročne vysoká teplota vody. Zatiaľ čo v našich podmienkach hmotnosť dvojročnej ryby nedosahuje 1 kg, dosiahli ryby v chove vo vyhrievanej nádrži vo veku 16 mesiacov hmotnosti 4 kg a pri zavádzaní chovu českých kaprov v africkom štáte Zambii vážili niektoré kusy vo veku 2,5 roku 11 kg. Čo sa veku týka, možno kapra jednoznačne označiť za dlhovekú rybu prekračujúcu dĺžku života 40 rokov. Väčšina trofejných jedincov však dosiahne maximálnej veľkosti okolo 15 - 20 rokov života a ďalšie prírastky sú nepatrné. V prípade nepriaznivej sezóny môže hmotnosť ryby zaznamenať i pokles.

      Na športových revíroch je rast väčšinou ďaleko pomalší, ale pri uvážení veľkosti bežne lovených rýb je vidieť, že odlov kapra dosahuje takej intenzity, že väčšina kaprov je na menších revíroch ulovená v prvej sezóne po vysadení a pre tento druh bežnej dĺžky 60 - 70 cm sa dožíva len malé percento vysadených rýb.

Športový rybolov

      Kapor je našou najčastejšie lovenou rybou. Loví sa prevažne na položenú, i keď spoľahlivo sa dá uloviť i na plávanú alebo dokonca muškárením. Každý z rybárov má k lovu tohto druhu osobitý prístup od rýdzo konzumného až po lov trofejných jedincov za použitia najmodernejších pomôcok. Najväčšie rozdiely pri volbe náradia sú dané očakávanou veľkosťou úlovku. Zatiaľ čo menšie kusy z rybničného chovu je možné zdolať prakticky na akomkoľvek náradí a predstavujú ideálneho súpera pre milovníkov plávanej, veľké exempláre naturalizované niekoľko rokov v prostredí veľkej ťažnej rieky sú tvrdým orieškom i pre perfektne vybavených špecialistov.

Možný výber náradia pre lov kapra

Plávaná: Výkonnejší plavákový prút - matchový, bolonézka, delička alebo bežný dlhší teleskopický prút - výber hlavne s ohľadom na rozľahlosť a charakter revíru alebo potreby rybára, prípadne veľkosť rýb.
Koncový nadväzec v rozmedzí 0,10 - 0,30 mm.
Nástraha - biele červy, hnojáky, pečivo, rôzne cestá, krúpy, kukurica apod.

Položená: Prút podľa rozlohy revíru, odhodové záťaže a očakávanej veľkosti úlovku - bežný teleskop, delený špeciál, feederový prút, ...
Monofilné vlasce v rozmedzí 0,12 - 0,35 mm. Silnejšie priemery hlavne v miestach s prekážkami a pri love trofejných rýb. Bežné je použitie splietaných nadväzcov, šokových šnúr, kmene z pletenej šnúry pri love na feeder apod.
Vhodnými nástrahami sú boiles, pečivo, biele červy, dážďovky, rôzne cestá, krúpy, kukurica, zemiaky, burizony, ...

Muškárenie: Dlhší prút 270 až 305 cm - AFTMA v rozmedzí 5 - 7, veľa závisí na veľkosti očakávaného úlovku, ale bežne sa lovia skôr menšie ryby.
Nadväzce 0,12 - 0,20 mm.
Mokré mušky, nymfy - napr. napodobeniny patentiek.