Ostračka veľkoústa

Micropterus salmoides

Ostračka veľkoústa

latinsky: Micropterus salmoides
maďarsky: Pisztrángsügér
anglicky: Largemouth bass

rad: ostriežotvaré
čeľaď: ostračkovité
potrava: všežravec, dravec

dĺžka života: 10 rokov
pohlavná dospelosť: 5. rok
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 10 až 30 cm
maximum: okolo 40 cm

lovná miera: nestanovená

doba hájenia: nestanovená

Ostračka veľkoústa je u nás nepôvodným druhom dovezeným zo Severnej Ameriky. Tam sa vyskytuje v širokom rozmedzí podmienok od chladných vôd na juhu Kanady až po subtropické vody na Floride. Známy je napríklad i z Kuby. Podľa podmienok v mieste výskytu dorastá rôznych veľkostí. V severnej časti areálu dorastá menších veľkostí, spravidla do 2 kg, ale na teplých a úživných lokalitách prekračuje hmotnosť najväčších jedincov i hodnotu 10 kg.

Už anglický názov Largemouth bass napovedá, že sa jedná o rybu s enormne veľkou tlamou. Ta slúži ostračke k pohlcovaniu objemnej koristi, na ktorú útočí ako v blízkosti dna, tak i vo vodnom stĺpci alebo priamo na hladine. Preto je ostračka vo svojej vlasti veľmi obľúbenou športovou rybou. Loví sa najmä na umelé nástrahy, ktoré divoko atakuje a pri následnom boji s rybárom spojuje silu kapra s divokosťou pstruha. Často sa pritom bráni efektnými výskokmi nad hladinu a zúrivým trepaním hlavou. Okrem rybárov je tak i vďačným objektom fotografov zbierajúcich dynamické zábery z lovu rýb.

Práve pre obľubu zo strany rybárov bola vysadená na mnohých miestach sveta vrátane Európy. I na našom území prebiehali pokusy s aklimatizáciou ostračky. Väčšie úspechy než u nás malo vysadenie ostračky v južných oblastiach Európy, napríklad vo Francúzsku a v Španielsku. Poznať ostračku by nemal byť problém, ale väčšina rybárov je pri náhodnom ulovení skôr zaskočená tým, že tento druh na lokalite neočakáva a stretáva sa s ňou prvý raz, mnohí ju vôbec nepoznajú.

Ostračka má pomerne vysoké telo pokryté drobnými zelenkastými šupinami. Miesto zvislých pruhov typických pre naše ostriežovité ryby sa jej tiahne po celej dĺžke tela približne na úrovni postrannej čiary vodorovný tmavý pruh. Predná z dvojice chrbtových plutiev nesie podobne ako u nášho ostrieža ostré tŕne, ale je viditeľne menšia než druhá chrbtová plutva s mäkkými lúčmi. Pomerne výrazná je análna plutva. Typickým znakom ostračky sú už zmienené priestranné ústa, ktoré sa dokážu roztiahnuť do neuveriteľnej šírky.

Rozlišovacie znaky

obrovské široko roztiahnuteľné ústa
na dravca vysoké telo
absencia akýchkoľvek zvislých pruhov
predná chrbtová plutva je menšia než zadná
zeleno šedé sfarbenie s pozdĺžnym tmavým pruhom (môže byť nevýrazný)

Výskyt

Výskyt kdekoľvek u nás je závislý na vysádzaní. Ak sa s ňou stretneme v tokoch, prenikla tam z revírov, kde bola vysádzaná.

Biológia

Ostračka je rybou skôr stojatých vôd s členitým reliéfom dna a bohatými porastmi vodného rastlinstva. Najviac jej vyhovujú teplejšie stojaté alebo mierne tečúce vody s nie veľkou hĺbkou, pretože práve v nich nájde dostatok zarastených úsekov. V USA je ale často lovená i v pomerne prúdnych riekach.

Na rozdiel od ostrieža je viac teritoriálna. I tak ale môže pri love podobne ako náš ostriež vytvárať húfy a v akejsi rojnici nadháňať potravu ku brehom.

Živí sa živočíšnou potravou, ktorú loví ako vo vodnom stĺpci, tak i zo dna a z hladiny. Nie je pritom vyberavá. V mladosti sa živí planktónom, ale už pri dosiahnutí dĺžky 5 cm začína loviť poter rýb. Okrem rýb v dospelosti loví i raky a na mnohých miestach sú významnou zložkou jej potravy žubrienky alebo i dospelé žaby. Dokonca bola kedysi doporučovaná ako vynikajúci hubiteľ obojživelníkov, o ktorých sa ešte okolo roku 1900 verilo, že chovu rýb škodia. Pomerne bežný je u tohto druhu i kanibalizmus. Vzhľadom k rozmerným ústam si trúfa i na prekvapivo veľkú korisť - u mladších jedincov sa v potrave objavujú ryby dosahujúce polovice dĺžky jej tela.

Samice pohlavne dospievajú vo veku okolo 5 rokov, samce zrejme o niečo skôr. Výter prebieha koncom jari až začiatkom leta, v našich podmienkach obvykle v júni. Veľmi dôležitá je teplota vody. Pri umelom chove bolo u nás pozorované, že pokles teploty pod 20 °C už pôsobí problémy s liahnutím ikier. Ikry bývajú uložené v hniezdach vyhĺbených do mäkkého dna a vystlaných úlomkami vodnej vegetácie, ktoré sú hlboké 2 - 20 cm, široké 60 - 90 cm a nachádzajú sa na plytčinách s hĺbkou do 120 cm. Hniezda stavia samec, ktorý k nim láka samice a po krátkom dvorení sa s nimi vytiera. Po výtere ich následne vníma ako votrelcov a odháňa ich. Pretože samec chráni ikry i vyliahnutý plôdik (bežne 10 - 15 dní, vzácne až 1 mesiac) a je agresívny voči všetkým ostatným rybám, bývajú medzi hniezdami väčšie odstupy - minimálne 9 m. Samica môže počas sezóny naklásť 2000 - 109 000 ikier a často tak učiní do niekoľkých hniezd patriacich rôznym samcom.

U nás sa ostračka v prírode rozmnožuje veľmi zriedkavo a výsledky reprodukcie sú natoľko slabé, že nikde neumožnili vytvorenie voľne žijúcej populácie udržujúcej sa prirodzeným výterom. Zdá sa, že jej prekážajú nízke teploty. Okrem toho vraj ostračka zle znáša konkurenciu zo strany nášho ostrieža, ktorý je odolnejší a prispôsobivejší.

Rozmery a rast

Pokiaľ ide o rast ostračky, potom je otázkou, či budeme mať na mysli rýchlo rastúce ryby v subtropických vodách alebo exempláre vyrastajúce v pre nich nehostinných podmienkach niekde na severe areálu rozšírenia. V subtropických lokalitách môže dĺžka päťročnej ryby prekročiť hranicu 50 cm a maximum sa pohybuje niekde okolo hranice 1 m pri hmotnosti cez 10 kg. Naproti tomu v našich podmienkach, ktoré sú pre ostračku doslova na hranici jej možností, rastie omnoho pomalšie a len vzácne tu prekračuje dĺžku 35 cm. Obvykle máme informáciu o jednotlivých exemplároch a o maximálnom veku či rozmeroch, dosahovaných na našom území, chýbajú informácie.

Športový rybolov

Keď sa pozrieme do USA, kde sa stala ostračka doslova kultovou rybou, uvidíme, že ideálnymi technikami pre jej lov sú prívlač a muškárenie. Doslova lahôdkou je potom použitie hladinových nástrah, napríklad popov.

Ale keďže sa jedná o dravú a hltavú rybu, určite by nebol problém uloviť ostračku i na plávanú alebo položenú. V našich podmienkach pravdepodobne neexistuje verejnosti prístupný revír, kde by bolo možné cielene usilovať o úlovok tejto ryby a preto sa stretávame skôr s náhodnými úlovkami dosiahnutými ktoroukoľvek z menovaných techník.