Hrebenačka fŕkaná
Gymnocephalus cernuus

Hrebenačka fŕkaná

latinsky: Gymnocephalus cernuus
maďarsky: Vágó durbincs
anglicky: Ruffe, Pope

rad: ostriežotvaré
čeľaď: ostriežovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 11 rokov
pohlavná dospelosť: 2-3. rok
doba rozmnožovanie: apríl - máj
bežná veľkosť: 8 až 15 cm
maximum: cez 30 cm

Hrebenačka fŕkaná obýva značnú časť Európy a Ázie vrátane veľkej časti Sibíra. Nájdeme ju skôr v chladnejších oblastiach. Jedná sa o drobnú pestro sfarbenú rybku bežnú v dolných tokoch riek a niektorých údolných nádržiach. V povodí Dunaja žijú ďalšie dva príbuzné druhy - hrebenačka pásavá a vysoká. Telo sa podobá ostriežovi, okrem sfarbenia. Celkovo je hrebenačka sfarbená do zelena s tmavým chrbtom a modravými odleskami. Po tele sú vo veľkom počte rozmiestnené drobnejšie tmavé škvrny a rovnako plutvy sú škvrnité. Chrbtové plutvy splynuli v jediný celok, ktorého predná časť je vyfarbená ostrými ostňami, zadnú podpierajú mäkké vetvené lúče. Ďalšie tŕne vznikli premenou prvých lúčov brušných plutiev a análnej plutvy a ostrý hrot nájdeme i na zadnom výbežku žiabrovej kosti. V ohrození sa hrebenačka prehne do oblúka, vztýči plutvy, odchlopí žiabre a urobí zo seba ťažko uchopiteľný objekt plný do strán trčiacich hrotov. Bohužiaľ jej toto obranné chovanie proti väčším predátorom vodnej ríše veľmi nepomáha a je obľúbenou korisťou najmä zubáčov.
Hospodársky význam je malý. Najmä je významnou zložkou potravy dravých rýb, je preto využívaná ako nástražná rybka a príležitostne je i konzumovaná. Na chovných rybníkoch sa niekedy dokáže premnožiť, ale nestáva sa to príliš často.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 8 až 15 cm
obvyklé maximum: do 18 cm
rekordné hodnoty: cez 20 cm

Hmotnosť

priemerná: 10 až 40 g
obvyklé maximum: do 100 g
rekordné hodnoty: 150 - 200 g

Typické znaky

vyššie, mierne ploché telo
zelenkavé sfarbenie so škvrnami, žiadne pruhy
chrbtová plutva z dvoch spojených častí - tŕnitej a mäkkej
na rozdiel od ostrieža chýba červená nebo žltá farba plutiev
škvrnky na plutvách

Výskyt

Tečúce i stojaté vody na väčšine nášho územia, najmä v nížinách a stredných polohách. V riekach hlavne na dolných tokoch. Veľmi početný je v niektorých údolných nádržiach.

Biológia druhu

Hrebenačka fŕkaná je rybou skôr dolných tokov riek, dokáže ale žiť i vo vodách stojatých a najmä v niektorých údolných nádržiach je pomerne početným druhom. Vyhovujú jej miesta s tvrdším buď piesčitým alebo kamenitým dnom, pokiaľ možno mimo hlavný prúd.
Podobne ako iné príbuzné ryby z čeľade ostriežovitých sa i hrebenačky združujú do húfov často zložených z rýb rôzneho veku. Obvykle sa pohybujú v hlbších partiách u dna a za súmraku vyplávajú ku brehom za potravou. I keď sú hrebenačky najmä na jar a na jeseň aktívne celý deň, najčulejšie sú zrejme v dobe súmraku a v noci. Mladšie hrebenačky sa živia prevažne planktónom, ale s rastúcim vekom sa stále viac orientujú na bentickú potravu - teda na organizmy žijúce na dne. Podľa lokality, kde žijú a ročného obdobia tak v ich potrave môžu prevládať larvy vodného hmyzu, niektoré mäkkýše, rybie ikry a u starších jedincov i poter rýb.
Pohlavnej dospelosti dosahuje hrebenačka obvykle v druhom, niekedy až v treťom roku života. Ikry sú kladené v niekoľkých dávkach na dno, niekedy na kamene a piesok, inokedy na korene alebo i na vodné rastlinstvo. Počet ikier sa v rôznych častiach areálu rozšírenia zrejme dosť podstatne líši, pretože rôzny autori uvádzajú veľmi rozdielne hodnoty. V našich podmienkach to bude približne okolo 1 000 až 6 000, niekedy i viac.
Význam hrebenačky je v niektorých (najmä tečúcich) vodách nepatrný, ale v mnohých údolných nádržiach je významnou zložkou potravy dravcov a požieraním ikier i potravnou konkurenciou je schopná ovplyvňovať početnosť iných druhov rýb.

Rozmery a rast

Hrebenačka je krátkoveká pomaly rastúca ryba, ktorá sa u nás dožíva najviac 6 rokov, len z niekoľkých lokalít na našom území poznáme i sedem až osem ročné exempláre. Na území Ruska boli zaznamenané dokonca jedince vo veku 10 - 11 rokov. Vďaka vyššiemu veku i rýchlejšiemu tempu rastu dorastá hrebenačka najmä na západnej Sibíri omnoho väčších rozmerov než u nás, vzácne i cez 30 cm.

Športový rybolov

Hrebenačky sa najčastejšie lovia do čereňa, ale nie je problém uloviť ju s jemnejším náradím na plávanú alebo položenú na drobnejšie živočíšne nástrahy. Najmä sa osvedčili menšie červy i biele červy.