Karas zlatistý
Carassius carassius

Karas zlatistý (obyčajný)

latinsky: Carassius carassius
maďarsky: Széles kárász
anglicky: Crucian Carp

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 10 rokov
pohlavná dospelosť: 3. rok
doba rozmnožovania: máj - júl
bežná veľkosť: 15-30 cm
maximum: 45 cm

lovná miera: -

doba hájenia: 1.1. - 31.12. celoročne

Karas zlatistý predtým obyčajný je našou pôvodnou kaprovitou rybou, ktorá sa v mnohom podobá kaprovi. Je to druh obývajúci teplé stojaté vody často s nedostatkom kyslíka v letnom i zimnom období. Vďaka životu v nepriaznivých podmienkach je karas veľmi odolná a životaschopná ryba. Od kapra sa rozozná neprítomnosťou fúzikov. Naviac má karas kratšiu a klenutejšiu chrbtovú plutvu než kapor a menšie ústa. Sfarbenie týchto rýb sa pohybuje od krásnych zlatých rýb z plytkých čistých tôní cez sivasté striebristé jedince z hlbších kalných vôd až po malé tmavé karasy z vyhnívajúcich malých tôní.
Karas nie je veľmi atraktívnou rybou prežívajúcou všade tam, kde sa mu momentálne darí. Takých miest však postupne ubúda. Z niektorých lokalít ho naviac pomaly vytláča zavlečený karas striebristý (má väčšie šupiny, rovnejšiu chrbtovú plutvu a striebristejšie sfarbenie).

Základní údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 15 až 30 cm
obvyklé maximum: do 38 cm
rekordné hodnoty: okolo 45 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,1 až 0,5 kg
obvyklé maximum: do 1 kg
rekordné hodnoty: okolo 2 kg

Typické znaky

vysoké ploché telo
vyklenutá chrbtová plutva
drsné žiabrové kosti
chýbajú fúziky

Výskyt

Karas zlatistý je rozšírený takmer v celej Európe. Pôvodne se vyskytoval od Francúzska až do
povodia rieky Leny, včítane povodí Pádu a Dunaja. Tône, rybníky, riečne ramena a iné stojaté vody na väčšine nášho územia, najmä v nížinách. Dokáže prežiť i vo vodách s minimálnym obsahom kyslíka. Typickými rýdzo karasovými vodami sú preto plytké zarastené tône, kde veľakrát ani iné druhy rýb nemôžu prežiť. V tečúcich vodách je vzácnejší.

Biológia druhu

Karas je rybou prispôsobenou k životu v stojatých alebo mierne prúdiacich vodách. Typickými lokalitami jeho pôvodného výskytu boli plytké často vysychajúce tône v záplavovom území riek. Ako obyvateľ vôd tohto typu je dostatočne odolný voči prehrievaniu vody a nízkemu obsahu kyslíka. Dobre znáša i stály zákal alebo produkty vznikajúce tlením organickej hmoty. V niektorých vodách je tento druh jedinou rybou, ktorá v nich môže dlhodobo prežívať. V takých prípadoch vytvára početné pomaly rastúce populácie vyznačujúce sa nízkym telom a tmavým sfarbením. Karasy tohto typu boli popísaný ako forma (morpha) humilis a dodnes sa s nimi môžme stretnúť v zahnívajúcich dedinských rybníčkoch, zanikajúcich tôňach či ramenách riek a na podobných miestach.
Potravu karasov tvorí planktón, časti vyšších rastlín a detrit. Väčšie živočíchy sú v potrave karasa vzácni.
Pohlavne dospievajú karasy najčastejšie v 3. roku života. Trenie prebieha obvykle v máji až júni, je viacdávkové a ikry sú kladené na vodné rastlinstvo. Samica ich môže naklásť až 300 000.
Okrem toho, že je karas druhom obývajúcim extrémne nehostinné stanoviská, kde predstavuje jeden z kľúčových organizmov tamojšieho spoločenstva, vyskytuje sa i na lokalitách s priaznivejšími podmienkami, kde je potravou dravých rýb - najmä šťúk.

Rozmery a rast

Karas neroste príliš rýchlo a len vzácne sa dožíva 10 rokov života. Rýchlosť rastu je značne závislá na podmienkach. Vyššie zmienená forma humilis prispôsobená k životu v extrémne nevýhodných podmienkach, rastie značne pomaly a ani najstarší jedinci často neprekročia hranicu 15 a niekedy dokonca ani 12 cm. Na veľkých živných vodách rastie karas rýchlejšie a miestami prekračuje i dĺžku 40 cm. Problémom poslední doby je však častá zámena tohto druhu za karasy striebristé, ktoré dorastajú väčších rozmerov a tvoria nemalú časť registrovaných trofejných úlovkov karasa zlatistého z posledných rokov.