Pstruh dúhový
Oncorhynchus mykiss

Pstruh dúhový

latinsky: Oncorhynchus mykiss
maďarsky: Szivárványos pisztráng
anglicky: Rainbow trout

rad: lososovitotvarý
čeľaď: lososovitý
potrava: všežravec, dravec

dĺžka života:
pohlavná dospelosť: 2. rok
doba rozmnožovania: október - január
bežná veľkosť: 25 až 40 cm
maximum: až 120 cm

Lovná miera: 25 cm

Doba hájenia: 1.1 - 15.4

Typické znaky

tuková plutvička
iba drobné bodky tmavej farby
bodky i na plutvách vrátane chvostovej a tukovej
ružový alebo červenkastý pruh na bokoch


Severoamerická lososovitá ryba vytvárajúca ťažné i stále populácie vysádzaná a chovaná po celom svete.

Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný vytvára celú radu foriem (morskú, jazernú potočnú a rôzne zemepisné variácie), z nich najznámejšia je morská ťažná forma dorastajúca značných rozmerov a v svojej domovine označovaná ako steelhead. Tato forma má povesť atraktívnej športovej ryby a na väčšine lokalít je vzácnejšia než ostatné druhy tichomorských lososov. Do niektorých riek sa dostávajú k výteru iba stovky exemplárov tejto nádhernej ryby.
Vo vnútrozemí vytvára pstruh dúhový menšie a farebnejšie formy obývajúce rieky a jazerá a práve niektoré z nich sa stali základom pre šľachtenie hospodárskych línií chovaných dnes umelo po celom svete a často i vysádzaných do športových vôd. Okrem toho bol pstruh dúhový vysadený na mnohých miestach sveta (Nórsko, Švédsko, Argentína, Peru, Uganda, Keňa, ...) kde miestami žije prakticky divoko.
Vďaka obrovskému areálu a množstva foriem bol pstruh dúhový niekoľkokrát popísaný a súčasné vedecké meno sa obyčajne používa pomerne krátku dobu, v starších knihách je väčšinou uvádzaný pod latinským názvom Salmo gairdnerii. Tak ako u nášho pstruha došlo i u tohoto druhu postupom času k prekríženiu jednotlivých línií pri odchove násad a čisté pôvodné populácie sú dnes vzácne.
Rozoznať pstruha dúhového od ostatných lososovitých rýb nie je ťažké. Jeho telo má sivastú alebo striebristú farbu so silným vodorovným ružovkastým pruhom na bokoch. Drobné tmavé bodky pokrývajú celé telo a na rozdiel od iných salmonidov sú vo veľkom počte i na chvostovej a chrbtovej plutve, i na tukovej plutvičke. Vo sfarbení a proporciách tela sú značné rozdiely dané lokalitou, podmienkami chovu a konkrétnou chovnou líniou. Môžeme tak nájsť pstruhy štíhle i deformovane zavalité, niekedy len s nevyvinutými plutvami. U farby kolíše hlavne celková intenzita sfarbenia od striebristých až po úplne tmavé.
Chov pstruhov dúhových v bazénoch, rybníkoch i klietkach ponorených vo vode priehradných nádrží dnes nesie všetky známky moderných hospodárskych veľkochovov vrátane pobytu množstva rýb v relatívne stiesnenom priestore a automatického kŕmenia granulovanými kŕmnymi zmesami.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 25 až 40 cm
obvyklé maximum: 70cm
rekordné hodnoty: u nás okolo 80 cm, divoká ťažná forma okolo 120 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,2 až 1 kg
obvyklé maximum: okolo 4 kg
rekordné hodnoty: u nás cez 7 kg, ťažná forma okolo 18 kg

Výskyt

Výskyt dnes závisí na vysádzaní, ktoré prebieha nielen na väčšine pstruhových revírov, ale i na mnoho mimopstruhových a súkromných revíroch.

Biológia druhu

U nás sa pstruh dúhový vyskytuje v tečúcich i stojatých vodách. V tečúcich vodách nie je toľko viazaný na úkryty ako pstruh obyčajný potočný a často sa vyskytuje v celom priečnom profile koryta. Oproti pstruhovi obyčajnému znáša o niečo vyššiu teplotu vody a je odolnejší voči znečisteniu. V nádržiach sa spravidla pohybuje v stĺpci, pričom hĺbka pohybu sa mení v priebehu dňa i behom sezóny. Bežne sa pohybuje u hladiny a naopak i u dna. Na mnoho miestach má pstruh dúhový tendenciu migrovať, spravidla po prúde, čo znižuje návratnosť po vysadzovaní, ale zároveň je príčinou občasného zjavu veľkých pstruhov dúhových v mimopstruhových úsekoch riek. Potravou pstruhov dúhových sú hlavne vodný bezobratlovci vrátane bentických druhov a hrubšieho planktónu. Na stojatých vodách sa v potrave bežne vyskytujú i veľké druhy perloočiek. Zbierajú i náletový hmyz. Je samozrejmosťou, že väčšie kusy lovia i rybky a iné väčšie živočíchy. V produkčných vodách vedia do istej miery konzumovať i potravu podávanú kaprom. V druhom roku života sú u nás pohlavne dospelí všetci samci a väčšina samíc. Trenie pripomína pstruha obyčajného. Dochádza k nemu v októbri až januári (existuje i línia s jarným výterom) a tak ako jeho príbuzný sa vytiera do hniezda, ktoré vybuduje samica v piesčitom alebo štrkovitom dne plytkého prúdu. Jedinci žijúci v nádržiach vyťahujú väčšinou za výterom do prítokov. Ikry sú o niečo menšie než u pstruha obyčajného (do 5 mm) a samica ich kladie 800 až 5 000. Význam pstruha dúhového je u nás predovšetkým hospodársky. Jeho prítomnosť v prírodných vodách je motivovaná záujmom o vysádzanie lososovitých rýb, ktorý nie je možno inak uspokojiť. Len v niektorých vodách zohráva pstruh dúhový ozaj pozitívnu úlohu a kladne ovplyvňuje ich sádku. Jedná sa o úseky riek, ktoré pstruhovi obyčajnému príliš nesvedčia a niektoré stojaté vody - pieskovne, údolné nádrže a chladnejšie rybníky. Do budúcna by možno bolo dobré oddeliť revíry alebo ich úseky s hromadným vysádzaním lacno produkovaného pstruha dúhového od úsekov, kde by sa udržovali populácie našich pôvodných lososovitých rýb.

Rozmery a rast

U rastu dúhového pstruha existujú značné rozdiely medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. Zatiaľ čo rast v prírode často odpovedá rastu pstruha obyčajného alebo je len o málo vyšší, intenzívne kŕmené ryby vo veľkochovoch sú odchovávané do konzumnej hmotnosti 200 g v priebehu jediného roku a počas relatívne krátkej doby dosiahnu hmotnosti niekoľko kg. Maximálna veľkosť rýb odchovaných v umelých podmienkach presahuje 10 kg, v praxi sa ale s takými rybami nepracuje - hlavne z ekonomických dôvodov.

Športový rybolov

Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy. Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.

Možný výber náradia pre lov pstruha dúhového

Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom.
Nadväzce 0,10 - 0,20 mm.
Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.

Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti.
Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča.
Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.

Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach.
Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.
Nástrahy: Marmišky, mikrotwistery, pre lov na plávanú červy, dážďovky, pečivo, syr, ...