Býčko hlavatý
Neogobius kessleri

Býčko hlavatý

latinsky: Neogobius kessleri
maďarsky: Kessler-géb
anglicky: Bighead goby

rad: ostriežotvaré
čeľaď: býčkovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 5 rokov
pohlavná dospelosť: 2. rok
doba rozmnožovania: marec - máj
bežná veľkosť: 5 až 20 cm
maximum: do 22 cm

lovná miera: nestanovedná

doba hájenia: nestanovená

Rozšírenie a výskyt

Pôvodné rozšírenie: brakické vody prítokov Čierneho mora, delta Dunaja, delta Dnepra, delta Dnestra, severné pobrežie Kaspického mora.

V roku 1997 bol objavený v slovenskej časti Dunaja. V roku 2000 bol ulovený v nemeckej časti Dunaja. Na slovenskom úseku Dunaja prvýkrát zaznamenaný v Dunaji roku 1997 a v Čiernej vode v roku 2002. V Hlbokom jazere odfotený v roku 2009.

Popis

Telo valcovité hlava výrazne veľká sploštená šírka hlavy predstavuje dvojnásobok vzdialenosti medzi očami. Oči posadené navrchu hlavy uľahčujú vizuálnu orientáciu po dne. Ústa vyzbrojené drobnými kefkovitými zubami. Skrely sú opatrené po okraji tenkým kožovitým lemom, ktorý vodotesným uzavretím chráni žiabre keď sa rybka ocitne mimo vody, alebo na dne so zvíreným múľom. Podľa rozprávania rybárov vydrží býčko mimo vody aj 2 hodiny bez väčšej ujmy.

Na chrbte má dve chrbtové plutvy, prvá kratšia 6-7 lúčov druhá dlhšia s14-17 lúčmi. Chvostová plutva oválna, análna približne rovnako dlhá ako druhá chrbtová plutva. Brušné plutvy zrastené do jedného brušného disku. Disk je kratší nedosahuje úroveň análneho otvoru. Prsné plutvy má mohutné vejárovité so zreteľne vyvinutými stopkami. Prsné plutvy spolu s brušným diskom umožňujú plazivý pohyb po dne.

Šupiny drsné ktenoidné po celom tele aj na tyle za očami. Bočná čiara na trupe chýba, na hlave je prítomná v podobe bohato vetvených zmyslových kanálikov. V brušnej dutine chýba plynový mechúr. Absencia plynového mechúra neumožňuje udržanie sa v stĺpci vody, na druhej strane to uľahčuje náhly presun do hlbších partií dna.

Rast

V 4 rokoch života Bežne dosahuje dĺžku 13-15 cm a hmotnosť 36 g, v ústí Moravy v Devíne sa ulovili jedinec dosahujúce 22 cm.

Jeho rast je asi takýto:

1 rok 4 cm a 2g,
2 rok 8cm a 9 g,
3 rok 12 cm a 22 g,
4 rok 15 cm a 36 g,
5. rok 17 cm a 49 g.

Pri maximálnej dĺžke 22 cm môže vážiť približne 86 g. V brakických vodách pôvodného výskytu dosahuje bežne 20 cm a viac.

Možné zámeny s inými druhmi!

Od býčka rúrkonosého sa odlišuje stavbou nozdier. Býčko rúrkonosý Proterorhinus marmoratus má predĺžené nozdry siahajúce po vrchnú peru a býčko hlavatý nemá predĺžené nozdry.

Od hlaváčov (Cottus spp.) sa odlišuje brušným diskom a šupinami. Pozor! Nezamieňajte si českú a slovenskú terminológiu ohľadne pomenovania hlaváč. V českej termnológii výraz hlaváč označuje ostriežotvarý rod Neogobius spp. Slovesný výraz hlaváč popisuje sladkovodné ropušnicotvaré druhy rýb: hlaváč bieloplutvý Cottus gobio, hlaváč pásoplutvý Cottus poecilopus.

Hlaváče nemajú šupiny a brušné plutvy majú úplne oddelené zatiaľ čo býčkovia majú jasnú kresbu šupín na tele a brušné plutvy zrastené do disku.

Možná zámena aj s býčkovcom amurským Perccottus glenii. Býčkovec nemá zrastené brušné plutvy, má z bokov mierne sploštené telo. Býčko má valcovité telo a brušný disk.

Biológia

Býčko hlavatý je ryba dna. Rozmnožuje sa od marca do apríla kladie 1000 ikier do dutín medzi skalami, alebo do rôznych umelo vytvorených dutín ako plechovky, rúry, pneumatiky. Ikry stráži samec. Pohlavnú dospelosť dosiahne v 2 roku života. V ustálených populáciách na Dunaji prevažujú v populácií 3- 5 ročných rýb samice. Pri osídľovaní nových uzavretých teritórií je spočiatku opačný pomer pohlavia - prevažujú samce a dosahujú väčšie rozmery. Za priaznivých podmienok sa môže neresiť v 2-3 dávkach. Obýva členité skalnaté dno pri brehu v hĺbke 2-3 metrov počas leta. Môže bez problémov osídliť aj väčšie hĺbky najmä na jeseň. Po dne sa pohybuje prískokmi a brušným diskom je schopný sa udržať prisatý o skalu aj v strmom prúde. Na hlave má rozvetvenú bočnú čiaru, ktorou citlivo vníma vlnenie na dne ale aj nad hlavou. Predstavuje agresívny druh, ktorý vytláča iné drobné druhy žijúce na dne ako sú hrúzy alebo pĺže. Potravu zbiera z dna, alebo vyráža strmo smerom ku hladine za potápajúcim sa hmyzom. Potravu aktívne zbiera aj pri zamŕzaní hladiny. Šíri sa spolu s inváznym dravým krivákom Dikerogammarus villosus, a lastúrnikom kopýtkom prirasteným Dreissena polymorpha, u ktorých sa všeobecne predpokladá rovnaký prostriedok na šírenie: povrch lodného trupu, balastné nádrže lodí a prívesné vozíky na prepravu lodí a skútrov. Do úvahy pripadá aj šírenie ikier býčkov prilepených na perí vtáctva. Najčastejšie sa v jeho jedálničku objavujú rôzne druhy krivákov, okrem iných aj jaskynný rod Niphargus prenikajúci z podzemnej vody. Pokiaľ mu to veľkosť úst dovolí, trúfne si aj na menšieho raka. Okrem toho je možné nájsť v žalúdku zvyšky lariev pakomárov ale aj krmivo určené na vnadenie rýb.

Býčko má sklony ku kanibalizmu. Vyskytol sa prípad ulovenia väčšieho býčka 20 cm dlhého na nástrahu menšieho býčka hlavatého. Jeho príbuzného býčka čiernoústeho Neogobius melanostomus nastražujú rybári na Malom Dunaji na lov zubáčov.

Význam

V severných prítokoch Čierneho mora je významný lovný druh spracovávaný a balený do konzerv podobne ako sardinky. Z pohľadu pomoria Čierneho mora ide o pôvodnú rybu, ale v povodiach Slovenska ide o relatívne nový druh. Na našom území nie je na jeho populáciu vyvíjaný taký predačný tlak ako v pôvodnom areáli. V pôvodnom areáli rozšírenia jeho stavy kontrolovali zubáče volžské, zubáče veľkoúste, jesetery ruské a vizy. Vďaka jeho rýchlemu rozmnožovaniu, schopnosti prežiť mimo vody, agresívnemu a teritoriálnemu správaniu ho radíme medzi invázne druhy rýb.