Vyza veľká

Huso huso

O čo sme prišli.

Vyza veľká

latinsky: Huso huso
maďarsky: Viza (Beluga)
anglicky: Beluga, Great Sturgeon

rad: Jesetery
čeľaď: Jeseterovité
potrava: všežravec, dravec

dĺžka života: možná 200 rokov
pohlavná dospelosť: 12-22 rokov
doba rozmnožovania: jar
bežná veľkosť: 150 až 600 cm
maximum: asi 850 cm

Rozpoznávacie znaky: hlava vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca
pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam
ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy
na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov
relatívna veľkosť štítkov s vekom klesá, medzi nimi je holá koža
horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhšý než spodný

Obrovská jeseterovitá ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami (žraloci sú paryby, z morských rýb presahuje vyzu svojou maximálnou dĺžkou okolo 15 m hlístoun strieborný, ktorý je ale veľmi štíhly).
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov.
Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z nich sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu. Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Nie je preto div, že areál rozšírenia tohto druhu sa výrazne zmenšil, len na málo miestach možno povedať, že je tu vyza bežným druhom a gigantické exempláre lovené v minulých storočiach dnes patria do ríše legiend.
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Odhadnuté rozmery tejto ryby udávané literatúrou (7,4 m / 500 kg) sú jedna z nezmyselných kombinácií, s ktorými je možné sa občas stretnúť - vyza okolo 5 m už váži zhruba tonu. Pokiaľ si uvedomíme, že ryba nebola ulovená a pri pozorovaní vo vode muselo byť ľahšie odhadnúť dĺžku (napr. porovnaním s dĺžkou člna), potom je zrejme skresleným údajom hmotnosť. Ta by sa musela v prípade dĺžky 7,4 m pohybovať okolo 1500 kg, i keď ryby po prezimovaní v rieke a dlhej ceste na neresisko značnú časť pôvodnej váhy stratia.
Vyza sa od ostatných jeseterovitých rýb na prvý pohľad líši obrovskými rozmermi ústneho otvoru, ktorý sa po vysunutí mení v trubicu len o málo užšiu než je šírka hlavy. Pohľad na vyzu s vysunutými a zasunutými ústami budí dojem, že ide o dve odlišné ryby.
Lov vyzy bol uskutočňovaný do sietí, udicami a zrejme najväčšie exempláre sa lovili na Volge pod ľadom nabodávaním na dlhé tyče zakončené hákmi. V prípade zahákovania veľkého exemplára bolo treba spolupráce väčšieho počtu osôb, pretože jednotlivec veľkú rybu udržať ani vytiahnuť nedokázal. Potom, čo bola ryba zaseknutá na niekoľkých hákoch, bolo treba zväčšiť otvor v ľade a rybu vytiahnuť von. Počet stratených úlovkov iste nebol malý.
V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov. Ich početnosť dovoľuje praktikovať i organizovaný športový rybolov a prostredníctvom niektorých cestovných kancelárií je tento nevšedný zážitok sprístupnený aj našim rybárom.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 150 až 300 cm
obvyklé maximum: do 500 cm
rekordné hodnoty: asi 850cm

Hmotnosť

priemerná: 30 až 200 kg
obvyklé maximum: do 1000 kg
rekordné hodnoty: kolem 2500 kg,

Výskyt v ČR

Kŕdeľ generačných rýb pre pokusné účely (chov v akvakultúre, kríženie s inými jesetermi) je chovaný v Mydlovaroch neďaleko Českých Budějovíc.

Biológia druhu

Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici.
V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest. Práve zimujúci jedinci jesennej rasy ulovení na otvoroch v ľade boli najväčšími úlovkami vyzy vôbec. K nereseniu dochádza v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom na hĺbke 4 - 12, ale údajne i 40 m. Tieto na naše pomery neskutočné údaje ukazujú obrovské proporcie tokov, ktoré hostia najväčšie ryby planéty.
Na Dunaji boli neresiská jesennej rasy v slovenskom úseku tejto rieky. Po postavení priehrady Železná brána boli tieto miesta vyzám nedostupné a tak jesenná rasa prakticky zanikla. Ryby jarnej rasy sa neresili v oblasti Železnej brány, ale postavenie priehrady malo neblahý dopad i na ne.
Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Ta môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov.
Namáhavú cestu na neresisko i produkciou ohromného množstva pohlavných produktov si vyzy nemôžu dovoliť každoročne. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda - asi ako keby sa z našich vôd vytratila šťuka alebo sumec.
Vo veľkých riekach Európy bol ťah jeseterovitých rýb na neresoviská nevšednou udalosťou. Gigantické ryby staré desiatky a niekedy i veľa cez sto rokov tiahly proti prúdu a dlhé tisícročia sa neresili stále na rovnakých miestach. Rozmach našej civilizácie tento úžasný prírodný úkaz behom krátkej doby doslova vymazal z reality a dnes už je málokto schopný si predstaviť, o čo sme nenávratne prišli.

Rozmery a rast

Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Určenie veku tak veľkých a starých rýb už býva problematické. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Vôbec najväčšie exempláre pozná dnes veda len z útržkovitých správ o úlovkoch z 18. - 19. storočia. Akákoľvek dokumentácia samozrejme chýba. Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z tohto obdobia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza doslova neuveriteľný údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t. Nakoľko sa mu dnes dá veriť, je otázkou. V súčasnosti sú veľké ryby vzácne, aj keď istý počet jedincov s hmotnosťou okolo 1 t najmä v delte Uralu ešte môže prežívať.
Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.

Športový rybolov

Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty (pre lov proti prílivu, plážové alebo pilkerovacie by nestačili) osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg. Bežným úlovkom sú ryby o hmotnosti 50 - 150 kg. Loví sa spôsobom "chyť a pusť".