Hlaváč pásoplutvý
Cottus poecilopus

Hlaváč pásoplutvý

latinsky: Cottus poecilopus
maďarsky: Cifra kölönte
anglicky: Siberian bullhead

rad: ostriežotvaré
čeľaď: hlaváčovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 6 rokov
pohlavná dospelosť: 2-4. rok
doba rozmnožovania: marec - apríl
bežná veľkosť: 8 až 12 cm
maximum: do 20 cm

lovná miera: nestanovená

doba hájenia: 15.3. - 31.5.

Hlaváč pásoplutvý je druhom, ktorého areál výskytu siaha od strednej Európy až po ďaleký východ - do povodia Amuru. Celkove je vzácnejší než hlaváč bieloplutvý a nájdeme ho ešte vyššie proti prúdu pstruhových potokov a riečok.
Všetky hlaváče sú prispôsobené k životu v blízkosti dna, čo viedlo i tohto druhu k zakrpateniu plynového mechúra.
Vzhľadom sa hlaváč pásoplutvý a bieloplutvý veľmi podobajú. Hnedé škvrnité sfarbenie, široká hlava s priestrannými ústami i dve chrbtové plutvy sú spoločné znaky oboch druhov. Ako kľúčové rozlišovacie znaky sa používajú rozdiely v tvare a sfarbení brušných plutiev. U hlaváča pásoplutvého sú brušné plutvy dlhšie a dosahujú k análnemu otvoru alebo ho i presahujú, rady škvŕn na nich tvoria súvislé pruhovanie a ich posledný lúč je krátky, siaha menej než do polovice celkovej dĺžky plutvy.
Hlaváč pásoplutvý nás obýva vody čistých horských a podhorských potokov a riek v pásme pstruha a lipňa.. Ako ryba extrémne náročná na kvalitu vody je ľahko zraniteľná.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 8 až 12 cm
obvyklé maximum: do 15 cm
rekordné hodnoty: do 20 cm (mimo naše územie)

Hmotnosť

priemerná: 6 až 15 g
obvyklé maximum: do 40 g
rekordné hodnoty: až 100 g (mimo naše územie)

Typické znaky

ploché telo
široká tlama (bez fúzikov)
hnedé škvrnité sfarbenie
brušné plutvy dosahujú k análnemu otvoru alebo i zaň
škvrny na brušných plutvách tvoria pruhy
posledný lúč brušných plutiev je kratší než polovica celkovej dĺžky plutvy

Výskyt

Vyskytuje sa v pstruhových a lipňových tokoch. Súčasný výskyt závisí na aktuálnom stave kvality vody a zachovaní pôvodného rázu riečnych korýt.

Biológia druhu

Hlaváč pásoplutvý u nás obýva hlavne menšie riečky a potoky pstruhového a lipňového pásma. Má väčšie nároky na obsah kyslíka vo vode než hlaváč bieloplutvý. Vystupuje v tokoch vyššie, niekedy až do pramenných oblastí. Nižšie po toku sa môže vyskytovať i spoločne s hlaváčom, bieloplutvým. Miestami sa môže vyskytovať vo veľkom počte (vzácne až 1 kus na meter štvorcový).
V chovaní nie je medzi našimi hlaváčmi veľký rozdiel. I hlaváč pásoplutvý vyhľadáva úseky s kamenitým dnom, kde sa ukrýva medzi kamene alebo pod nimi. Pohybuje sa len pomalými a nemotornými poskokmi, pretože nemá plynový mechúr. Aktívny býva hlavne za súmraku a v noci. Živí sa drobnými bentickými organizmami ako sú larvy vodného hmyzu alebo drobné kôrovce. Vzácne sa v jeho potrave môžu objaviť ikry alebo plôdik rýb. Oveľa častejšie sa sám stáva potravou pstruhov.
Pohlavne dospieva v 2. až 4. roku života. Neresí sa v marci až apríli na spodnú stranu kameňov. Ikry samec ochraňuje až do vyliahnutia plôdiku. Býva ich 150 - 600 kusov.
Hlaváč pásoplutvý u nás preniká i do vysoko položených úsekov, kde je často jedinou rybou doplňujúcou populácie pstruha potočného. V spoločenstvách týchto vôd ho možno považovať i za druh s veľkým významom. Hospodársky význam však nemá.

Rozmery a rast

Hlaváč je pomaly rastúcim druhom. Dožíva sa obvykle 5 - 6 rokov. Udávané maximálne rozmery ale nasvedčujú tomu, že ojedinele sa musí dožívať i podstatne vyššieho veku.

Športový rybolov

Ojedinele môže zabrať na drobné živočíšne nástrahy ponúkané v blízkosti dna alebo byť ulovený do čereňa.