Pleskáč tuponosý

Pleskáč tuponosý

latinsky: Abramis sapa
maďarsky: Bagolykeszeg
anglicky: Whiteye bream, Danube Bream

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 10 let
pohlavná dospelosť: 4-5. rok
doba rozmnožovania: apríl - máj
bežná veľkosť: 15-30 cm
maximum: 40 cm

lovná miera: 20 cm

doba hájenia: 15.3. - 31.5.

Menšia kaprovitá ryba z príbuzenstva pleskáčov, vyskytujúca sa v dunajskom povodí.
Pleskáč je rozšírený najmä v strednej Európe a na severe západnej Európy. Jeho stavy sa teraz nápadne zvyšujú vo Francúzsku, najmä v priehradných jazerách, a to z viacerých dôvodov:

- úbytok dravých rýb, ako sú veľké šťuky, ktoré jediné (spolu so sumcami) mohli loviť veľké pleskáče

- zníženie záujmu o ich lov, pretože športoví rybári uprednostňujú iné druhy a pre profesionálnych rybárov má pleskáč len druhoradý význam;

- veľká odolnosť voči organickému znečisteniu a dystrofyzácii

Tvar tela je "pleskáčovitý", s mohutnejšou prednou polovicou. Na hlave je nápadné pomerne veľké oko. Ústa sú malé, vysúvateľné, čiastočne spodného postavenia. Dolná čeľusť je o niečo kratšia ako horná, šikmá a jemne vytočená dohora. Brucho je pri análnej plutve ostré a svojím tvarom pripomína dno lode. Chvostová plutva je pretiahnutá a spodný lalok je dlhší ako vrchný Análna plutva je veľmi dlhá, z kaprovitých rýb ju má najdlhšiu. Všetky plutvy sú skôr sivé len análna plutva má v mieste pripojenia na tele červený nádych. Zafarbenie tela je skôr nevýrazné: chrbát je tmavosivý až zelenohnedý, boky sivé s modravými odrazmi, brucho biele. V období rozmnožovania sa farby zvýraznia a boky získajú pekný zlatistý lesk. V tomto období sa u samcov objavia na hlave vyrážky

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 15 až 30 cm
obvyklé maximum: do 35 cm
rekordné hodnoty: až 70 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,1 až 0,3 kg
obvyklé maximum: do 0,5 kg
rekordné hodnoty: až 5 kg

Typické znaky

ploché telo
čisto strieborné sfarbenie bokov
spodné ústa
krátka tupá hlava
extrémne dlhá análna plutva

Výskyt

Na Slovensku sa vyskytuje pleskáč tuponosý v toku Dunaja a v jeho inundačných vodách, hlavne v prietočných ramenách, vo Váhu, v dolnom toku Nitry, Hrona a v Malom Dunaji. Na východnom Slovensku sa s ním stretávame v riekach Tisa, Latorica, Laborec, Uh a Bodrog.

Biológia druhu

Ako všetci pleskáče sa i tento druh vyskytuje predovšetkým v blízkosti dna, kde hľadá i svoju potravu. Tu tvoria drobný živočíchovia - larvy niekedy i mäkkýše. Vzácne konzumuje i riasy alebo planktón. Planktóne organizmy nájdeme hlavne v jedálničku najmladších ročníkov . Pohlavne dospieva v 4. - 5. roku života, samce obvykle skôr než samice. Výter prebieha jednorázovo v apríli až máji v prúdoch. Za výterom podnikajú pleskáče dlhé migrácie - na neregulovaných ázijských riekach až stovky kilometrov. Trecím substrátom sú najčastejšie vodné rastliny, ale ikry môžu byť uložené i na štrkovité dno. Bežne udávaná plodnosť je 40 až 80 tisíc ikier na jednu samicu, vzácne snáď môže dosiahnuť i 100 000 kusov.
Behom roka žijú pleskáče v malých húfoch v hlbších častiach riečiska, na jaro sa spojujú vo väčšie húfy a tiahnu proti prúdu na neresovisko, aby sa po výtere postupne vracali späť. Väčšinou sa držia na hlavnom toku väčších riek, do menších prítokov veľmi nepreniká. Skúsenosti z Ruska nasvedčujú tomu, že stojatá voda tejto rybe príliš nesvedčí a po vybudovaní priehrad na riekach tam tvorí pleskáč tuponosý omnoho menšiu časť ich osádky než tomu bolo na pôvodnom toku.

Rozmery a rast

V štvrtom roku života je spomalenie rastu , kedy ryby dosahujú pohlavnú dospelosť a väčšinu energie investujú do rozmnožovania a s ním súvisiacich migrácií.

Športový rybolov

Pleskáč tuponosý môže byť na lokalitách svojho výskytu ulovený pri love ďalších kaprovitých rýb na plávanú či položenú, najskôr na drobnú živočíšnu nástrahu ponúkanú v blízkosti dna.