Pĺž severný
Cobitis elongatoides
Pĺž severný
latinsky: Cobitis elongatoides
maďarsky: Vágócsík
anglicky: Danubian spined loach
rad: kaprotvaré
čeľaď: sekavcovité
potrava: všežravec
dĺžka života: 4 roky
pohlavná dospelosť: 2. rok
doba rozmnožovania: apríl - jún
bežná veľkosť: 8 až 11 cm
maximum: kolem 12 cm
lovná miera: -
doba hájenia: 1.1. -31.12. celoročne
Pĺž severný je mimoriadne zaujímavou rybou. Dokonca i v dnešnej dobe poskytuje vedcom početné prekvapenia. Donedávna sme ani nevedeli, že na našom území žije.
Všetky naše druhy pĺžov žijú pomerne skryto, vedú nočný život a deň trávia zahrabané v sedimente. Preto je pomerne zložité vôbec ich na niektorej konkrétnej lokalite objaviť a ešte ťažšie je mapovať ich výskyt. Taktiež informácií o ich živote nemáme veľmi veľa.
V prípade pĺža severného sa jedná o malú rybku so šiestimi drobnými fúzikmi okolo drobných úst, zo strán pomerne plochú, s nie veľkými len málo zaoblenými plutvami. Sfarbení je žltkasté alebo okrové s radou väčších hnedých škvŕn a ďalšími drobnými škvrnami na hlave a na chrbte. Navrchu u základu chvostovej plutvy je tmavá škvrna, ktorá je dobrým rozlišovacím znakom medzi týmto druhom a podobným pĺžom vrchovským.
Pre športových rybárov nie je zaujímavý, ale ako druh preferujúci čisté vody má bioindikačný význam. Ako miznúca ryba, ktorej výskyt je ťažko mapovateľný je pĺž i na zozname ohrozených druhov živočíchov.
Základné údaje
Rozmery
Dĺžka
priemerná: 8 až 11 cm
obvyklé maximum: okolo 12 cm
Hmotnosť
priemerná: 3 až 10 g
obvyklé maximum: do 15 g
Typické znaky
pretiahnuté zo strán sploštené telo
malá ústa so 6 fúzikmi
žltkasté sfarbenie s hnedými škvrnami
tmavá škvrnka hore v báze análnej plutvy
Výskyt
Vyskytuje sa v tečúcich vodách s nie príliš silným prúdom, často i v malých potokoch. Preferuje piesčité alebo hlinité dno. Jeho výskyt nie je dostatočne zmapovaný a mení sa v závislosti na zmenách prírodných podmienok.
Biológia druhu
Pĺž je rybou, ktorá značnú časť dňa trávi zahrabaná v substráte dna. Aktívna je podľa rôznych autorov buď v noci alebo v ranných hodinách. Vzhľadom k tomuto spôsobu života nie je ľahké pĺža zbadať a dokonca ani uloviť elektrickým agregátom.
Zimu prečkáva zahrabaný v dne a aktívny je zhruba od marca do novembra. Podobne ako čík dokáže i pĺž v prípade nedostatku kyslíka vo vode dýchať atmosférický kyslík pomocou bohato prekrvenej sliznice čreva.
Živí sa drobnou živočíšnou potravou, detritom alebo i riasami. Objekty, ktoré konzumuje, väčšinou svojimi rozmermi nepresahujú 1 mm. Potravu nasáva i s bahnom či pieskom, v ústach ju oddeľuje a nestráviteľné zložky vyvrhuje spod žiabrových viečok. Požívateľné časti obalí v ústach slizom a hltá. Neresí sa v apríli až júni, pravdepodobne vo viacerých dávkach a ikry nalepuje na vodné rastlinstvo. Samce sú výrazne menšie než samice (väčšinou do 8 cm) a v populácii ich je vždy menej. Tento značne krátkoveký druh dospieva už v druhom roku života. Počet ikier sa väčšinou pohybuje do jedného tisíca.
Nedávne výskumy odhalili, že rozmnožovanie je veľmi zložité. Okrem bežného pohlavného rozmnožovania sa niektoré populácie rozmnožujú zrejme gynogeneticky - iba za účasti samičieho pohlavia bez priameho oplodnenia ikier mliečom. Spermia iba stimuluje vývoj ikry a nedochádza k splynutiu jadier pohlavných buniek.
Ďalej v niektorých populáciách dochádza k hybridogenezi, čo je označenie pre medzidruhové kríženie. V našich podmienkach nejde o kríženie zástupcov dvoch druhov, ale rozmnožovanie samíc, ktoré nesú kompletnú genetickú informáciu dvoch druhov (ich genetická sada je teda minimálne zdvojená).
Predpokladá sa, že minimálne niektoré samice sa môžu rozmnožovať i partenogeneticky, to znamená vývojom z neoplodnených ikier. Práca z posledných rokov týkajúca sa rozmnožovaniu pĺžov patrí k najzaujímavejším vedeckým publikáciám o našich rybách, bohužiaľ boli dlhú dobu prístupné len úzkemu kruhu špecialistov.
Význam skryto žijúcich pĺžov nie je v našej prírode veľký. Sú nepochybne potravou rovnako skryto žijúcich dravcov ako sú úhor a mieň. Ale ako pôvodné a mimoriadne zaujímavé ryby majú rozhodne právo na prežitie na čo najväčšej časti nášho územia. To im môže zaistiť len zachovanie našich tokov v čo najpôvodnejšom stave a dôsledná ochrana čistoty vôd.
Rozmery a rast
Pĺž je krátkoveký pomaly rastúci druh, ktorý sa obvykle dožíva 2 - 4 rokov a len výnimočne prekročí dĺžku 12 cm. Rozsiahlejšie kolekcie exemplárov tohto druhu boli zhromaždené iba pri ichtyologických výskumoch, pojem trofejná alebo rekordná ryba tu nemá význam.
Športový rybolov
Tento druh je udicou prakticky neuloviteľný, existuje iba teoretická možnosť ulovenia do čereňa. Ako zákonom chránená ryba by mal byť v takom prípade okamžite vrátený do revíru.