Lopatka dúhová
Rhodeus amarus

Lopatka dúhová

latinsky: Rhodeus amarus
maďarsky: Szivárványos ökle
anglicky: Bitterling

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 5 rokov
pohlavná dospelosť: 1. rok
doba rozmnožovania: apríl - august
bežná veľkosť: 5-8 cm
maximum: 9 cm

lovná miera: nie je

doba hájenia: celoročne


Drobná kaprovitá rybka obývajúca najmä stojaté vody. Je známa neobvyklým spôsobom rozmnožovania - kladie ikry do žiabrových dutín lastúrnikov.

Napriek tomu že sa jedná o malú rybku dosahujúcu dĺžky len niekoľko cm, nie je problém ju pri podrobnej prehliadke odlíšiť od ostatných druhov kaprovitých rýb. Telíčko lopatky je pomerne vysoké s tenkým chvostovým nástavcom, chrbtová plutva je dlhšia než u väčšiny našich kaprovitých rýb a je vyklenutá do oblúka. Zhruba od polovice tela k báze chvostovej plutvy sa tiahne modrastý pruh dobre viditeľný najmä u samcov. V dobe rozmnožovania sa farby samcov ešte zvýrazňujú a okrem modrého pruhu sa objavujú ružovkasté tóny. Samiciam zas v tejto dobe vyrastá dlhé kladielko.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka
priemerná: 5 až 8 cm
obvyklé maximum: do 9 cm

Hmotnosť

priemerná: 2 až 4 g
obvyklé maximum: do 6 g

Typické znaky

vysoké ploché telo
modrý pruh v zadnej polovine tela
zaguľatená chrbtová plutva

Výskyt

Vyskytuje sa v stojatých alebo mierne prúdiacich vodách, pokiaľ sa v nich vyskytujú i mäkkýše. Typickými miestami výskytu sú tône v okolí veľkých riek a niektoré rybníky.

Biológia druhu

Na miestach, ktoré lopatkám vyhovujú, sa môže jednať o početný druh, ktorý môže svojou biomasou prekročiť i 10 % hmotnosti osádky. Najlepšie podmienky ponúkajú staré riečne ramená, tône, rybníky a zavodňovacie kanály, v riekach vyhľadávajú miesta s najmenším prúdením. Ďalej vyžadujú teplú, pomerne čistú vodu a prítomnosť vhodných druhov mäkkýšov.
Lopatky žijú v početných húfoch, pričom húf obvykle tvoria jedinci rovnakého veku. V zime zostáva čulá - potravná aktivita neustáva ani pri teplote vody okolo 2°C. Potravu lopatiek tvoria v dospelosti riasy, rozsievky a detrit. Plôdik sa po prvé 2 mesiace živí prevažne planktónom.
Pohlavnej dospelosti môže táto rybka dosiahnuť už v prvom roku života, ale spravidla sa lopatky trú až v nasledujúcom roku. Trenie je dávkové s dávkami po 20 - 40 ikrách a prebieha v pomerne dlhom období od apríla do konca augusta, pričom najväčšej intenzity naberá na začiatku tohto obdobia a potom znovu na prelome júla a augusta. Za rok samica nakladie v priemere 90 až 230 ikier.
Samce sú v dobe trenia veľmi pestro sfarbený a na hlave im narastá jemná trecia vyrážka. Samiciam sa zase vytvára asi 3 cm dlhé kladielko. Výter zahajuje samec, ktorý "obsadí" vhodného lastúrnika, odháňa od neho ostatné samce a láka samice pripravené k výteru. Postupne sa trie s niekoľkými z nich. Samička vsunuje ikry kladielkom do žiabrovej dutiny mäkkýša, samcovo mliečie nasáva mäkkýš dovnútra spolu s vodou. Ikry sa vyvíjajú vnútri tela mäkkýša a vyliahnutý poter sa zachytí na jeho žiabrach a zdržuje sa dnu až do strávenia žĺtkového váčku. Hostiteľa opúšťa vo veku 20 - 30 dní, kedy meria 7 - 8 mm. Kedysi sa uvádzalo, že mäkkýše na oplátku nechávajú na žiabrach lopatiek vyvíjať svoje vlastné larvy - glochidie, podľa posledných výskumov však preferujú skôr iné druhy rýb.
Lopatka má v prírode len obmedzený význam, ale na lokalitách, kde žije hojne, môže vďaka tomu, že sa živí odlišnou potravou než iné druhy drobných kaprovitých rýb, zvyšovať celkovú produkciu ekosystému a byť potravou dravých organizmov.
Pre človeka bola najmä v minulosti zaujímavou akvarijnou rybkou, vďaka tomu bola vysadená na mnoho miestach a dokonca bola zavlečená do severnej Ameriky.

Rozmery a rast

Lopatka je krátkoveká rybka dožívajúca sa v našich podmienkach veku maximálne 5 rokov. V mnohých populáciách je však už podiel jedincov starších 3 a viac rokov menší než 1%. Rast je pomalý, najmä v miestach s početnou osádkou. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti prirastá lopatka len asi 1 cm ročne.