Ovsienka striebristá

Leucaspius delineatus

Ovsienka striebristá

latinsky: Leucaspius delineatus
maďarsky: Kurta baing
anglicky: Belica

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 5 rokov
pohlavná dospelosť: 2-3. rok
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 3-6 cm
maximum: 10 cm

lovná miera: nestanovená

doba hájenia: nestanovená

Ovsienka striebristá je hojnou rybou obývajúcou stojaté vody na celom našom území. Bežne sa vyskytuje v chovných rybníkoch, rybničných kanáloch, tôňach, pieskovniach či riečnych ramenách.
Nedorastá obvykle ani 10 cm a najtypickejším poznávacím znakom je neúplná postranná čiara siahajúca len asi do 1/3 dĺžky jej striebristého telíčka. Ďalej je možné povedať že má horné postavenie úst, pomerne veľké oči a dobre vyvinuté plutvy s ostrým zakončením.
Znižovanie množstva tohto druhu na mnoho miestach pôvodného výskytu spôsobili zmeny v hospodárení na rybníkoch, chemizácia, úpravy rybničných kanálov a zavlečenie hrúzovca sieťovaného, čo je podobným spôsobom žijúci druh s ďaleko vyššou schopnosťou presadiť sa a opanovať vhodné stanovištia.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 3 až 6 cm
obvyklé maximum: do 9 cm
rekordné hodnoty: okolo 10 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,5 až 2 g
obvyklé maximum: do 5 g

Typické znaky

pretiahnuté telo
strieborné šupiny
postranná čiara len do 1/3 dĺžky tela
horné ústa

Výskyt

Vyskytuje sa najmä v stojatých vodách na celom našom území, možno viac na chovných rybníkoch než v športových vodách. Naviac ju možno označiť za teplomilnú. Oblasti najväčšieho výskytu ovsienky sa často kryjú s rybnikárskymi oblasťami hlavne v teplejších častiach štátu. Tam, kde sa vyskytuje, obvykle tvorí početné húfy.

Biológia druhu

Ovsienka obýva, ako už bolo povedané, menšie stojaté alebo i mierne prúdiace vody. Znáša i nízky obsah kyslíka a na niektorých vodách je spolu s karasom jedinou rybou, ktorá tam dokáže trvale prežiť. Voči iným negatívnym vplyvom zhoršujúcim kvalitu jej životného prostredia zrejme tak odolná nie je. Tam, kde jej ale podmienky vyhovujú, môžu žiť i desiatky tisíc exemplárov na 1 ha vodní plochy.
Ovsienky tvoria početné húfy, ktoré sa aktívne pohybujú v priestore nádrže a hľadajú potravu vo vodnom stĺpci alebo i u hladiny. Menší jedinci sa živia rastlinným planktónom, dospelé ryby planktónom živočíšnym a predpokladá sa, že lovia i čerstvo vyliahnutý poter iných druhov rýb.
Ovsienka dospieva v druhom roku života a neresí sa až pri teplote vody okolo 18°C, čo posunuje výter niekedy až do júna. Obvykle sa však neresí v máji na predom očistenú spodnú stranu listov vodných rastlín alebo na potopené konáre, pokiaľ možno nie hlboko pod hladinou. Počet ikier je udávaný v rozmedzí 100 - 2 300 kusov. Samec ich ochraňuje až do rozplávania poteru - obvykle 5 až 12 dní.
Dnes je na ovsienku treba pozerať ako na miznúci pôvodný druh a jej rolu plevelnej rybky konkurujúcu na chovných rybníkoch kaprom dnes prevzal zavlečený ďaleko agresívnejší hrúzovec sieťovaný.

Rozmery a rast

Ovsienka je krátkoveká ryba s pomalým rastom. Predpokladá sa u nej maximálna dĺžka života do 5 rokov, ale základom väčšiny populácií sú rybky vo veku 1 až 2 rokov.

Športový rybolov

Ovsienka je pri športovom rybolove obvykle využívaná ako obľúbená nástražná rybka. Rybári ju obvykle získavajú lovom do čereňa alebo na výlovoch rybníkov. Prípadní záujemci o lov na udici môžu ľahko uspieť s najjemnejšou plaváčkarskou výbavou. Ovsienky berú rýchlo, agresívne a pretože sa jedná o húfové ryby, tak i jedna za druhou. Istým problémom je miniatúrnosť háčiku a nástrahy, pretože i jeden biely červ je stále ešte príliš veľký. Najlepšími nástrahami sú preto nepatrné guličky cesta.