Hrebenačka pásavá

Hrebenačka pásavá

latinsky: Gymnocephalus schraetser
maďarsky: Selymes durbincs
anglicky: Striped ruffe

rad: ostriežotvaré
čeľaď: ostriežovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 5 rokov
pohlavná dospelosť: 2-3. rok
doba rozmnožovanie:
bežná veľkosť: 15 až 20 cm
maximum: okolo 30 cm

lovná miera: -

doba hájenia: 1.1. - 31.12. celoročne

Hrebenačka pásavá je najväčšou z hrebenačiek obývajúcich vody strednej Európy. Areál jej výskytu je obmedzený na Dunaj s prítokmi a niekoľko málo ďalších riek ústiacich do Čierneho mora.
Je to štíhla ryba s veľmi pôsobivým sfarbením - omnoho štíhlejšia a pestrejšia než ostatné druhy hrebenačiek (v Dunaji žije okrem bežnej hrebenačky fŕkanej ďalší druh - hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni) s robustným vysokým telom). Asi najtypickejším znakom tohto druhu je sfarbenie bokov, ktoré na žltozelenom podklade nesú vodorovné tmavé pruhy. Obvykle bývajú 3 - 4, vedú skoro po celej dĺžke tela a niektoré sa môžu rozpadať do pretiahnutých škvŕn. Plutvy sú rovnaké ako u ostatných hrebenačiek - chrbtová je zrastená z tŕnitej a mäkkej časti, tŕne nájdeme i v brušných plutvách a v plutve análnej. Hrebenačka pásavá je na našom území veľmi vzácnym druhom, ktorý je lovený len náhodne a nemá žiadny hospodársky význam. Pre svoju vzácnosť bola zaradená medzi chránené druhy živočíchov.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 15 až 20 cm
obvyklé maximum: do 25 cm
rekordné hodnoty: okolo 30 cm

Hmotnosť

priemerná: 40 až 80 g
obvyklé maximum: do 150 g
rekordné hodnoty: 200 - 250 g

Typické znaky

pretiahnuté telo s tenkým chvostovým násadcom
žltozelené sfarbenie s pozdĺžnymi tmavými pruhmi
chrbtová plutva z dvoch spojených častí - tŕnitej a mäkkej

Výskyt

Väčšie rieky dunajského povodia, kde jej vyhovuje ťažná voda s tvrdým dnom.

Biológia druhu

Hrebenačka pásavá obyvateľom prúdnych a ťažných úsekov nížinných riek. Vyhľadáva hlbšie ťahy s tvrdým piesčitým alebo kamenitým dnom, u ktorého sa zdržuje v menších húfoch obvykle niekoľko desiatok jedincov, ktoré môžu byť i zmiešané s inými druhmi rýb. Potravu zbiera podobne ako ostatné hrebenačky zo dna a dominujú v nej larvy vodného hmyzu a niektorými kôrovcami.
Pohlavnej dospelosti dorastá tento druh v 2. - 3. roku života, pričom hlavným kritériom pre jej dosiahnutie je veľkosť rýb. Neres prebieha od apríla do júna u dna kamenitých prúdov, miestami i hromadne. Veľmi pekné fotografie neresenia hrebenačiek publikoval vo svojej knihe Tajný život rýb slovenský fotograf Peter Áč. Vo vaječníkoch samíc boli nájdené ikry rôznej veľkosti, čo by nasvedčovalo tomu, že sa tento druh trie vo viacerých dávkach. Počet ikier sa u jednej samice pohybuje medzi 15 000 - 45 000, niektorí autori udávajú nižšie hodnoty.
V rybom spoločenstve dunajských vôd má tento druh nezastupiteľné miesto, ale vzhľadom k svojej pomerne nízkej početnosti sa o ňom rozhodne nedá povedať, že by sa dal považovať za významný. Jeho maximálna biomasa zistená v niektorých dunajských ramenách neprekročila 3 kg na 1 ha (väčšinou bola podstatne nižšia), takže celkovo zrejme tento druh nikde netvorí početne ani hmotnostne viac než 1 % vsádky.

Rozmery a rast

Hrebenačka pásavá je považovaná za krátkovekú rybu, ktorej maximálny vek obvykle neprekračuje 5 rokov. Na rade lokalít je obtiažne nájsť už jedinca staršieho 3 rokov. Asi najväčšou ulovenou rybou1 zmieňovanou odbornou literatúrou je samec dĺžky 295 mm vážiaci 150 g ulovený 12. 11. 1987 v Dunaji v Bratislave.

Rovnako ako u rady iných druhov platí i pre hrebenačku pásavú, že najstaršie jedince nebývajú ryby s najrýchlejším rastom a tak najväčších rozmerov trochu prekvapivo dosahujú ryby o rok mladšie.

Športový rybolov

Hrebenačka pásavá by sa dala loviť na drobné živočíšne nástrahy na plávanú či položenú a občas tak býva i ulovený. Pretože sa ale jedná o chránený druh, nie je zámerný lov žiaduci.