Jalec tmavý

Leuciscus idus

Jalec tmavý ( jaseň)

latinsky: Leuciscus idus
maďarsky: Jászkeszeg
anglicky: Ide, Orfe

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec, dravec

dĺžka života: 15 rokov
pohlavná dospelosť: 3 - 5. rok
doba rozmnožovania: apríl - jún
bežná veľkosť: 25-50 cm
maximum: cez 75 cm

lovná miera: 20 cm

doba hájenia: 15.3. - 31.5.


Stredne veľká ryba s mierne splošteným telom a špicatými plutvami žijúci v tečúcich, pomenej i stojatých vodách. Je rozšírený vo veľkej oblasti od Rýna na západe až do povodia rieky Leny na Sibíri.

Ako druh relatívne citlivý na čistotu vody značne utrpel v dobe najväčšieho znečistenia našich riek (60. - 80. roky), jeho populácia sa zlepšovaním kvality vody začala obnovovať.
Podobá sa jalcovi hlavatému, ale jeho telo je podstatne vyššie a z bokov viac sploštené, z iných druhov skôr pripomínajúce ploticu, má malú hlavu oproti jalcovi hlavatému, drobné jemné ústa a pomerne veľké mosadzno žlté oči. Chrbát je spravidla tmavý až čierno zelený, boky striebristé a brucho svetlé až biele. Chrbtová, chvostová a análna plutva sú sivé, ostatné sú žlté, oranžové až červenkasté Má zreteľne vykrojenú chvostovú plutvu.
Živí sa planktónom, ale aj bentosom - larvami pakomárov, červami, mäkkýšmi, nepohrdne ani plôdikom rýb, aj keď uprednostňuje živočíšnu potravu, prijíma z časti aj potravu rastlinnú.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 25 až 50 cm
obvyklé maximum: do 60 cm
rekordné hodnoty: do 75 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,3 až 3 kg
obvyklé maximum: do 5 kg
rekordné hodnoty: kolem 8 kg

Typické znaky

plochejšie telo než príbuzný jalec hlavatý
ústa väčšie než väčšina kaprovitých rýb, ale menšie než jalec hlavatý
relatívne jemné šupiny
zahrotené plutvy
análna plutva spolu s brušnými majú načervenavú farbu
chvostová a chrbtová plutva je tmavá

Výskyt

Žije v dolných úsekoch väčších riek a to už od pásma mreny až po brakické pásmo v ústiach riek ústiacich do mora.

Biológia druhu

Jalec tmavý miluje mierne prúdiace rieky skôr nížinného charakteru a rozhodne nezasahuje tak vysoko do lipňového pásma ako jalec hlavatý. Vyskytuje sa i v niektorých stojatých vodách ale nikdy vo veľkom počte. Má sklony vytvárať húfy. V potrave prevládajú larvy hmyzu a náletový hmyz, na jar ikry rýb, niekedy poter, významná je i rastlinná zložka.
Pohlavne dospieva v 3. - 5. roku života, vzácne i skôr. Trie sa v apríli až júni, výter je etapovitý (v tele samíc boli zistené ikry v rôznom stupni vývoja). K výteru si vyberá plytkejšie prúdy, ikry kladie na vodné rastlinstvo alebo na kamene. Samcom sa tvorí ľahká trecia vyrážka najmä v prední časti tela. Počet ikier sa pohybuje podľa veľkosti samice medzi 10 000 a 100 000, výnimočne dosahuje až 120 000. Už v 19. storočí bola známa zlatá forma jalca tmavého, ktorá sa dnes bežne chová ako ozdobná ryba v záhradných nádržiach. Výnimočne uniká i do voľných vôd, kde ale vďaka svojej farbe väčšinou rýchlo padne za obeť predátorom.

Rozmery a rast

Rast nie je veľmi rýchly a naviac sa nedožíva vysokého veku - málokedy cez 15 rokov.

Športový rybolov

Jalec tmavý nie je často lovenou rybou, ale úlovky potešia muškárov, plavačkárov i rybárov loviacich ľahkou prívlačou. Na rozdiel od jalca hlavatého ostáva lepšie na zakŕmenom mieste, ktoré aktívne križuje a často zaberá v stĺpci. Možno ho dobre loviť i na ľahšiu položenú (feeder) a asi najkrajším lovom jalcov tmavých je suché muškárenie, pokiaľ začnú tieto ryby za letných večerov zbierať potravu z hladiny.
Náradie pre lov možno popísať ako ľahké náradie pre zvolenú techniku lovu a nie je potrebné ho špeciálne vyberať, vlasec by sa mohol svojim priemerom pohybovať v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm. Nástrahy klasické - používané na bielu rybu (biele červy, parené pečivo, kukurica, ...). Vláčiace nástrahy veľmi malé, najmä miniatúrne rotačky, voblery, prípadne "gumy".