Červenica ostrobruchá
Scardinius erythrophthalmus

Červenica ostrobruchá

latinsky: Scardinius erythrophthalmus
maďarsky: Vörösszárnyú keszeg
anglicky: Rudd

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 12 rokov
pohlavná dospelosť: 2. rok
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 15-30 cm
maximum: 45 cm

lovná miera: neustanovená

doba hájenia: neustanovená

Červenica je typickou rybou zarastených rybníkov, tôní a odstavených riečnych ramien. Vyskytuje sa i v tečúcich vodách a plytkých údolných nádržiach. V niektorých menších tôňach sa môže stať dominantnou zložkou rybej osádky, ale na väčšine vôd je rozšírená menej než iné príbuzné druhy - napríklad plotica. Červenica je plotici v mnohom podobná. Dosahuje o niečo menších rozmerov, má vyššie ploché telo s typickým ostrým kýlom pred análnou plutvou, horné postavenie úst a predovšetkým žiarivo červené sfarbenie chvostovej, análnej a brušných plutiev. Farba šupín je na bokoch striebristá s výrazným perleťovým leskom a nádychom žltej a modrej farby, chrbát je zeleno sivý.
Je druh s obľubou vytvárajúci húfy, ktoré sa voľne pohybujú vodným stĺpcom a často i v blízkosti hladiny.
Potrava červenice je do istej miery unikátna, pretože zahrnuje možno najväčší podiel rastlinnej zložky zo všetkých našich pôvodných druhov rýb. Jedná sa o rôzne jemnolisté vodné rastliny a riasy.
Z rybárskeho hľadiska je červenica zaujímavá hlavne pre plavačkárov ako jeden z bežných druhov menších kaprovitých rýb, výborne sa ale loví i na mušku.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 15 až 30 cm
obvyklé maximum: do 40 cm
rekordné hodnoty: okolo 45 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,1 až 0,3 kg
obvyklé maximum: do 1 kg
rekordné hodnoty: cez 1,5 kg

Typické znaky

ploché telo
horné postavenie úst
ostrý kýl na bruchu
červené sfarbenie plutiev na spodku tela

Výskyt

Zarastené stojaté vody - tône, pieskovne, rybníky na väčšine nášho územia, ale najmä v nižších polohách. Ďalej tradičné rybnikárske oblasti, kde uniká z rybníkov i do športových revírov, mierne tečúce rieky a teplejšie údolné nádrže. Jej výskyt je do veľkej miery spojený s prítomnosťou porastov vodného rastlinstva.

Biológia druhu

O závislosti červenice na prítomnosť vodného rastlinstva už bola reč. Rastliny poskytujú červenici potravu, úkryt i substrát k neresu. Spolu s červenicou sa na podobných miestach vyskytujú i lieň a šťuka. Potrava červenice sa mení v priebehu života. Mladí jedinci sa živia najmä planktónom a ďalšími drobnými bezobratlovcami, ale pri dĺžke tela okolo 60 - 80 mm dochádza k postupnej orientácii na rastlinnú potravu zahŕňajúcu riasové nárasty i hrubší rastlinný materiál, ktorý je hlavnou zložkou potravy najstarších ročníkov. Dokladá to i obsah tráviaceho ústrojenstva, ktorým je za normálnych okolností tmavo zelená kašovitá hmota. Istý podiel živočíšnej potravy ale zostáva zachovaný a pri nedostatku potravy lovia väčšie červenice často hmyz a niekedy dokonca i poter vrátane svojho vlastného.
Pohlavne dospieva červenica už v druhom roku života. Neresia sa v skupinách na vodné rastlinstvo, v prípade jeho nedostatku i na iné substráty. S jednou samicou sa vytiera niekľko samcov. Výter väčšinou prebieha v dvoch dávkach - k prvému treniu dochádza v priebehu mája až v prvej polovici júna a je pri ňom uvoľnené asi 3/4 obsahu vaječníkov, zostatok ikier sa uvoľní pri druhom výtere, ktorý nasleduje asi s mesačným odstupom. Podľa niektorých údajov je výter v teplých oblastiach jednodávkový. Samica máva 15 000 - 100 000 ikier. Rozdiely vo vzhľade oboch pohlaví sú nepatrné, samce majú v dobe neresu jemnú treciu vyrážku na prednej časti tela. Typickým znakom červenice je pohyb vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a častý pobyt v blízkosti hladiny. Prítomnosť rýb tak môžeme ľahko zistiť pozorovaním.

Rozmery a rast

Rast červenice je veľmi variabilný. Na niektorých lokalitách tvorí početné a pomaly rastúce populácie niekedy nedosahujúce maximálnu dĺžku ani 15 cm. Na živných vodách rastie rýchlejšie a môže presahovať i dĺžku 40 cm. Samice rastú o niečo rýchlejšie. Literatúra udáva maximálny vek 12 rokov.

Športový rybolov

Na väčšine miest je červenica lovená len ako nástražná rybka, zaberá náhodne pri love iných rýb alebo je bežným úlovkom detí. Tam, kde dorastá väčších rozmerov, môže byť zaujímavou rybou pre plavačkárov - tým skôr, že ju je možné loviť i v zimnom období. Najviac záberov je v stĺpci. Zábery sú aktívne, pomerne rázne a často dochádza k zdvíhaným záberom, inokedy už pri klesaní nástrahy. Po zakŕmení dokáže červenica brať i zo dna, čo dovoľuje loviť ju i na ľahkú položenú.
Málo známou vecou je, že červenice pohybujúce sa vo vrchných vrstvách vody miestami výborne berú i na suchú mušku a snáď ešte lepšie na miniatúrne strímre popoťahované tesne pod hladinou. Tam, kde tomu tak je, ponúkajú červenice vynikajúcu zábavu najmä začínajúcim muškári .

Možný výber náradia pre lov červenice

Plávaná: Matchový prút alebo bolonézka - skôr jemnejšie, možno použiť i bežný dlhší teleskopický prút, pokiaľ je dostatočne jemný.
Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,12 mm.
Nástraha - biele červy, pečivo...

Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahší, feeder kategórie "light" alebo pickerový prút.
Monofilné vlasce v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu väčších rýb alebo pri love v zarastených úsekoch.
Vhodnými nástrahami sú biele červy, pečivo, rovnako ako pri love na plávanú.

Muškárenie: Jemný prút - AFTMA v rozmedzí 3 - 5, dĺžka podľa miestnych podmienok, ale väčšinou stačí i 240 cm (8 stôp).
Nadväzce 0,08 - 0,12 mm.
Menšie suché mušky, drobučké strímre do 2 cm - možno použiť i niektoré ľahšie pstruhové nymfy na háčiku s rovným ramienkom.

Prívlač: Pripadá v úvahu iba teoreticky, ale červenica občas zaberá na miniatúrne rotačky a najmenšie twistríky, jigy a marmyšky.