Hrúzovec sieťovaný

Pseudorasbora parva

Hrúzovec sieťovaný

latinsky: Pseudorasbora parva, Temminck et Schlegel, 1846
maďarsky: Kínai razbóra
anglicky: Stone moroco

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 5 rokov
pohlavná dospelosť: 2. rok
doba rozmnožovania: apríl - júl
bežná veľkosť: 3-6 cm
maximum: 12 cm

lovná miera: nestanovená

doba hájenia: nestanovená

Hrúzovec sieťovaný rýchlo sa šíriacou rybou, ktorá si na rozdiel od našich pôvodných druhov dodnes zaslúži prívlastok plevelná. Z pôvodného areálu v povodí Amura a v krajinách juhovýchodnej Ázie sa rozšírila do Európy s plôdikom bylinožravých rýb - amura a tolstolobika. Priamo na naše územie dorazila so zásielkami plôdiku týchto rýb v rokoch 1981 - 2 a bleskovo sa začala šíriť. Napriek snahe rybnikárov potlačiť jej výskyt sa dnes rozšírila skoro na celé územie našej republiky vrátane športových revírov.
Vzhľadovo sa jedná o celkom vzhľadnú striebornú rybku s tmavším pruhom na bokoch a malou nezameniteľne tvarovanou okrúhlou tlamkou. Má mierne vypuklé plutvy a v porovnaní s poterom našich rýb relatívne veľké šupiny.
Ak opomenieme jej hospodársky význam v roli škodcu, potom je celkom ochotne lovená dravými rybami a využívaná ako nie veľmi obľúbená nástražná rybka.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 3 až 6 cm
maximum: do 9 cm
rekordné hodnoty: cez 12 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,3 až 2 g
maximum: do 10 g
rekordné hodnoty: do 20 g

Typické znaky

stredné ústa pomerne typického tvaru
tmavý pruh na bokoch
ľahko zaguľatené plutvy

Výskyt

Vyskytuje sa v stojatých a mierne tečúcich vodách na celom našom území. Najviac mu vyhovujú plytké stojaté vody, z nich často vytlačuje našu pôvodnú ovsienku. Nájdeme ho vo všetkých rybničných oblastiach v počte, ktorý odráža momentálne výsledky boja rybnikárov proti premnožovaniu tohto druhu. V športových revíroch obvykle uniká pozornosti.

Biológia druhu

Po svojom zavlečení na naše územie sa hrúzovec šíril predovšetkým v rybničných sústavách či už prenosom plôdika, kanálmi alebo ikry mohli roznášať i vtáci. Rybničnými kanálmi sa dostal i do riek. Rovnako ako vo svojej domovine mu najviac vyhovujú stojaté plytké vody, pokiaľ možno s porastmi vodných rastlín. Na rozdiel od našej ovsienky, ktorá obýva podobné stanovištia, hrúzovec žije u dna, kde sa pohybuje v húfoch. Dravci (napr. ostriež, šťuka, zubáč) tento druh lovia, ale nijak ho nepreferujú a i vo svojej domovine je menej častou korisťou dravých rýb než by odpovedalo hojnosti jeho výskytu. Potrava hrúzovca je rôznorodá. U dospelých jedincov v nej prevláda bentos (organizmy dna) doplnený planktónom a príležitostne ikrami rýb.
Rozmnožovanie tohto druhu do istej miery pripomína rozmnožovanie našej ovsienky, pretože i tu sa samec stará o ikry a aktívne ich chráni až do vyliahnutia. Rozdiel je v trecom substráte - hrúzovec sa vytiera na očistený povrch kameňov, konárov apod. Ikry sú zrovnané v akýchsi pruhoch. Po objavení druhu v Európe nejakú dobu trvalo, než sa rozmnožovacie chovanie ustálilo. Dnes začína neres obvykle v apríli až máji a pokračuje v niekoľkých dávkach až do neskorého leta. Samica však uvoľňuje ikry postupne a naraz ich uvoľní len niekoľko desiatok. V umelých podmienkach bola samica v patričnom období schopná naklásť takú dávku každý deň. Jeden samec sa tak obvykle vytiera s niekoľkými samicami a zrejme i jednotlivé samice zverujú svoje ikry do opatrovania väčšiemu počtu samcov. Celková plodnosť behom sezóny je 2 000 - 5 000 ikier na samicu.
Popísané rozmnožovacie chovanie má jednu výhodu - prakticky nezávisle na priebehu počasia a ďalších vplyvoch dochádza k rozmnožovaniu druhu nepretržito v priebehu veľkej časti roku. Vďaka tomu hrúzovec dokáže početne prevýšiť a následne potlačiť konkurenčné druhy na lokalite so spoločným výskytom. Zároveň k tomu prispieva i pomerne rýchly rast v prvom období života. Ten sa následne spomalí, pretože rybky sú už v 2. roku života dospelé a väčšinu energie investujú do rozmnožovania.
Odolnosť, potravná prispôsobivosť a ľahké rozmnožovanie tohto druhu sú dobrými predpokladmi pre chov v akváriu. Pokiaľ sa o to pokúsite, môžete počuť zaujímavé cvakajúce zvuky, ktoré tieto rybky vydávajú pri konzumácii potravy.

Rozmery a rast

Hrúzovec je výrazne krátkoveká ryba, väčšinu populácií tvoria jedinci vo veku 1+ a 2+, prípadne tohtoročný poter. I to nahráva hrúzovcom pri ich úspešnom ťažení našími rybníkmi. Maximálneho veku okolo 5 rokov sa na mnoho lokalitách žiadny jedinec ani nedožije. Preto aj hrúzovec nedorastá väčších rozmerov, i keď v prvých týždňoch či mesiacoch života rastie len o málo pomalšie než plôdik mnoho ďaleko väčších kaprovitých rýb. Zaujímavé je, že samce rastú mierne rýchlejšie. Zrejme to súvisí s ich úlohou ochrancov ikier.

V miestach výrazného premnoženia môže byť rast pomalší.

Športový rybolov

Pre športových rybárov má hrúzovec význam maximálne ako nástražná rybka. Ani v tejto úlohe nie je veľmi obľúbený. Mnohí rybári ho odmietajú s tým, že počet záberov na hrúzovca je výrazne nižší než v prípade nastraženia našich druhov, na niektorých vodách však táto skutočnosť nie je veľmi poznať.
Hrúzovca nie je problém uloviť ani na udicu. Na nástrahu doslova útočí a na dlhé sekundy stápa plavák väčší než sú samy, problém je len s jemnosťou háčiku, ktorý by sa mal vojsť do ich drobnej tlamky. Záujemcov o lov tohto druhu ale najskôr nebude mnoho. Skôr je treba vedieť o tom, že tento druh je schopný pri svojej veľkosti vyvolávať nádherné, dotiahnuté, ale s bežným náradím skoro nesekateľné zábery.