Hlavátka podunajská

Hucho hucho

Hlavátka podunajská

latinsky: Hucho hucho
maďarsky: Dunai galóca
anglicky: Common huchen, Danubian salmon

rad: lososotvaré
čeľaď: Lososovité
potrava: dravec

dĺžka života: 30 rokov
pohlavná dospelosť: 3-4. rok
doba rozmnožovania: apríl
bežná veľkosť: 60 až 100 cm
maximum: až 180 cm

Lovná miera (cm): 70

Doba hájenia: osobitne pre daný revír

Rozpoznávacie znaky:

pretiahnuté telo
tuková plutvička
sfarbenie do ružova s drobnými tmavými škvrnami
chvostová plutva načervenavej farby
veľká hlava s priestrannou tlamou plnou zubov

Hlavátka podunajská je označovaná za kráľovnú našich vôd a to právom. Je jedným z najväčších sladkovodných dravcov a z hľadiska športového rybolovu je extrémne vysoko cenená. Čo sa týka jej geografického rozšírenia, ako jej geograficky neďalekú pravlasť označujeme stredné a horné povodie Dunaja, no tam sa už nevyskytuje. Bola vyhubená. Exempláre väčšie než 1 m sa môžu vyskytovať (a vyskytujú sa) aj na pomerne malých vodách, pre hlavátku je tam hlavným kritériom dostatok potravy a čistota vody. (Jednou z takýchto lokalít je napr. Turiec). Hlavátky rastú rýchlo a dožívajú sa aj 30 rokov.

Hlavátka podunajská (niekedy tiež obyčajná) je veľkou lososovitou rybou žijúcou celý život v sladkej vode, najmä v podhorských riekach. Dorastá značných rozmerov a je jednou z najväčších dravých sladkovodných rýb. Poznať hlavátku nie je príliš obťažné. Problém môže nastať len u jedincov menšej veľkosti, kde dochádza k zámene so pstruhom dúhovým. Telo tejto ryby je pretiahnuté, oproti pstruhovi skoro vždy rozoznateľne štíhlejšie, naružovelo až hnedočerveno sfarbené s červenavou chvostovou plutvou, ktorá je na rozdiel od pstruha dúhového bez bodiek. Tuková plutvička je veľká načervenalá a rovnako bez bodiek. Tmavé bodky sú len na hlave a na bokoch. Hlava je veľká, pretiahnutá s priestrannou tlamou proporcionálne väčšou než u pstruhov. Podobne ako u iných lososovitých rýb sa na bokoch mladých hlavátiek vyskytujú namodravé prúžky, ktoré obvykle zmiznú v druhom roku života.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 60 až 100 cm
obvyklé maximum: 130 cm
rekordné hodnoty: až 180 cm

Hmotnosť

priemerná: 2 až 10 kg
obvyklé maximum: kolem 25 kg
rekordné hodnoty: cez 60 kg,

Biológia druhu

Hlavátka je rybou čistých riek lipeňového a mrenového pásma. Vyskytuje sa i v nížinných úsekoch riek s dostatočnou kvalitou vody - napríklad sa pravidelne vyskytovala v rakúskom úseku Dunaja. Nadmorská výška väčšiny hlavátkových úsekov sa pohybuje medzi 200 - 600 m nad morom. Ideálna voda, kde by sme mohli očakávať výskyt hlavátok je voda čistá, s množstvom úkrytov. Obzvlášť obľubujú jamy. Tam sa hlavátky aj väčšinu času zdržiavajú, do prúdu vychádzajú zväčša len pri love. Pri obsadzovaní úkrytov platí podobná hierarchia ako u pstruhov, čím väčšia a silnejšia ryba, tým lepší úkryt. Výnimkou kedy sa hlavátka podunajská zdržiava v prúde sú letné horúčavy. Inou alternatívou reakcie na teplo je upadnutie do letargie, kedy hlavátka vôbec neprijíma potravu. Medzi hlavné zložky potravy hlavátky patria samozrejme rybky, resp. ryby (až do 50 cm pri väčších dravcoch). Rozhodne nepohrdne jalcami a podustvami. Inú potravu ako rybky prijíma menej často, sú to iné živé vodné organizmy- to je typické pre menšie jedince alebo pri nedostatku potravy. "Mierová" hlavátka podunajská ročne zlikviduje vyše 15 kg rýb a zo svojho teritória vytláča iné dravce. Pohlavne dospievajú samci hlavátky v 3. a samice v 4. roku života. K výteru dochádza skoro na jar po odchode snehových vôd, najčastejšie asi v apríli. Ryby tiahnu do plytkých kamenitých úsekov v skupinách, z nich sa neskôr vyčleňujú jednotlivé páry. Samci môžu o samice tvrdo bojovať.
Hlavátky kladú ikry do hniezd, ktoré zakladá samica, ale budujú ho obaja partneri. Hniezdo je oválna priehlbeň v štrkovitom dne dlhá 2 - 3 m a široká 1 - 2 m. V hornej časti je o niečo hlbšia. Jeho stavba trvá niekoľko dní a ryby pri tom môžu premiestniť aj niekoľko sto kg materiálu včetne kameňov do veľkosti hlavy. Behom stavby sú obe ryby veľmi agresívne a napadajú najmä príslušníkov vlastného druhu. Neres prebieha v podobe mnoho krátkych aktov po dobu niekoľko dní a samica vytrené ikry ihneď zahrabáva. Celkom ich môže naklásť 2 000 až 35 000 kusov. Po výtere ryby hniezdo opúšťajú.
Hlavátka je nezastupiteľným druhom mnohých európskych riek, kde zastáva výraznú rolu vrcholového predátora regulujúceho stavy prakticky všetkých ostatných druhov rýb. O významnosti tejto úlohy svedčí i to, že v prípade introdukcie do iných povodí je jej vplyv na ich spoločenstva natoľko zreteľný, že sa vysadzovane hlavátky stáva i terčom kritiky zo strany niektorých rybárov.

Rozmery a rast

Rast hlavátky je rýchly, s výnimkou prvých rokov sa blíži rýchlosti štuky. Hlavátka však žije dlhšie a môže dosiahnuť väčšej veľkosti. Maximálne údaje z Európy hovoria o dĺžke cez 180 cm a hmotnosti cez 60 kg u rýb z Dunaja, asi najväčšia slovenská hlavátka bola nájdená po otrave v rieke Hron v roku 1949. Vážila 46 kg a jej vek bol určený na viac než 30 rokov. Vedci pripúšťajú i možnosť dosiahnutia ešte vyššieho veku, teoreticky snáď až 100 rokov!
V praxi sa dnes lovia ako najväčšie exempláre ryby okolo 130 cm s hmotnosťou do 25 kg staré do 20 rokov. Aj tak je prekvapivé, že dokážu tak dlho unikať nástrahám rybárov.
U sibírskeho poddruhu Hucho hucho taimen boli zaznamenané ešte väčšie rozmery. Najväčší údajne ulovený tajmen z rieky Kotuj mal vážiť 105 kg pri dĺžke prekračujúcej 2 m. Hlavátka je najväčšou lososovitou rybou vôbec.

Športový rybolov

Hlavátka je vrcholový predátor živiaci sa rybami často i značnej veľkosti. Preto je najbežnejším spôsobom lovu tejto ryby ťažká prívlač či na umelé nástrahy alebo na mŕtvu rybku na systém. Poslednou dobou pribúda aj úlovkov na muškárske náradie. Hlavátka vďaka svojej citlivosti a spotrebe potravy nikde nie je hojná a len pre zaujímavosť - priemerný úlovok tejto ryby z celého územia Slovenska bol v rokoch 1954 - 1980 iba 137 kusov. Záujemci o lov hlavátky preto stále viac obracajú svoj záujem k zatiaľ málo dotknutým populáciám tajomna na území Ruska a Mongolska.

Možný výber náradia pre lov hlavátky:

Prívlač: Prút dĺžky 240 až 300 cm, podľa očakávanej ryby, charakteru miesta a veľkosti použitej nástrahy buď s odhodovou hmotnosťou 40 - 80g alebo až do 200 g, výnimočne i viac.
Vlasec 0,30 - 0,50 mm pokiaľ možno čo najkvalitnejší alebo ešte lepšie pletená šnúra s nosnosťou 15 - 30 kg.
Nástrahy: Veľké voblery, plandavky, rotačky, mŕtva rybka. Veľmi dôležitá je kvalita trojháčikov, ktoré je často treba vymeniť za silnejšie.
Muškárenie: Prút okolo 3m - AFTMA 8 alebo viac.
Vlasec 0,30 - 0,40 mm.

Nástrahy: Väčšie strimre a trubičkové mušky.