Čerebľa pestrá
Phoxinus phoxinus

Čerebľa pestrá

latinsky: Phoxinus phoxinus
maďarsky: Fürge cselle
anglicky: Minnow

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 5 rokov
pohlavná dospelosť:
doba rozmnožovania: apríl - júl
bežná veľkosť: 5-8 cm
maximum: 12 cm

lovná miera: nestanovená

doba hájenia: nestanovená

Čerebľa pestrá je drobná kaprovitá rybka, ktorá na našom území žila odnepamäti v obrovskom počte v čistých potokoch, riečkach a niekedy i stojatých vodách. Znečistenie vôd a regulácia tokov ju miestami úplne vyhubili a na ďalších lokalitách skôr len prežívala. Zlepšovanie kvality vody v posledných rokoch sa prejavuje i vzostupom počtu týchto rýb.
Pokiaľ sa s ňou stretneme, nie je ťažké ju poznať. I mimo obdobie neresu si zachováva pestré sfarbenie. Na svetlom podklade bokov pokrytých veľmi malými šupinami sú rôzne tvarované hnedavé škvrny tvoriace obvykle dlhú radu tiahnucu sa po celej dĺžke tela. V dobe neresu sa u samcov objavia žiarivo sfarbené zelené, červené a čierne plochy a na hlave im vyrastá výrazná trecia vyrážka.
Kedysi bola čerebľa hojným druhom bežným v potrave pstruhov, dnes má skôr bioindikačný význam. Nie je vyslovene vzácna, ale ešte počiatkom 20. storočia bola mnohonásobne hojnejšia. Snaha o obnovenie stavov tejto pohľadnej rybky ale zatiaľ prináša len skromné výsledky. Asi najväčším prínosom v tomto smere by bola revitalizácia tokov poškodených nezmyselnými reguláciami koryta.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 5 až 8 cm
obvyklé maximum: okolo 10 - 11 cm
rekordné hodnoty: cez 12 cm

Hmotnosť

priemerná: 1 až 6 g
obvyklé maximum: okolo 12 g
rekordné hodnoty: okolo 20 g

Typické znaky

pretiahnuté valcovité telo
jemné šupiny
na boku pruh z hnedých škvŕn
samce v nerese pestro sfarbené

Výskyt

Vyskytuje sa na veľkej časti nášho územia v čistých vodách od pstruhových potokov, kde je najhojnejšia, až po veľké čisté rieky . Môže obývať i stojaté vody. Jej hojný výskyt je vždy známkou dosť vysokého stupňa čistoty vody.

Biológia druhu

Väčšinu roka sa čerebľe zdržujú v húfoch obývajúcich tíšiny a tône stranou od hlavného prúdu. V nebezpečenstve sa snažia ukryť pod brehom alebo medzi kameňmi. Ich potravu tvoria larvy vodného hmyzu, náletový hmyz, riasy, detrit a prípadne semena.
Neres prebieha podľa nadmorskej výšky lokality (ktorá má vplyv na teplotu vody) od apríla do júna. Výter je dávkový a obvykle mu predchádza krátka migrácia proti prúdu. Samica kladie za sezónu zhruba 500 až 3 000 ikier.
Čerebľa mala a má značný význam v ekosystémoch pstruhových tokov, ktorých druhové spektrum je pomerne chudé. Využíva tu zásoby drobnej živočíšnej i rastlinnej potravy a sama je dôležitou zložkou potravy pstruhov.

Rozmery a rast

Čerebľa sa dožíva maximálne 5 rokov a vzhľadom k tomu, že sa jedná o drobnú rybku, nemožno jej rast hodnotiť ako pomalý. Literatúra udáva ako jeden z najväčších exemplárov z nášho územia samicu o celkovej dĺžke 120 mm a hmotnosti 18 g.

Športový rybolov

Čerebľa má význam ako nástražná rybka pre lov pstruhov a ďalších dravých rýb. Na udicu ju môžme uloviť veľmi jemným plaváčkovým náradím.