Nosáľ sťahovavý
Vimba vimba
Nosáľ sťahovavý
latinsky: Vimba vimba
maďarsky: Szilvaorrú keszeg
anglicky: Vimba, East European Bream
rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec
dĺžka života: 10 rokov
pohlavná dospelosť: 2-4. rok
doba rozmnožovania:
bežná veľkosť: 20-40 cm
maximum: 60 cm
lovná miera: 25 cm
doba hájenia: 15.3. - 31.5.
Nosáľ býval kedysi jedným z najbežnejších druhov rýb v mrenových úsekoch väčšiny našich riek. Dnes nie je mnoho revírov, kde by sme mohli túto nezameniteľnú rybu žijúcu u dna ťažných úsekov stretnúť vo väčšom počte. Preto ju mnoho rybárov ani nepozná alebo ju zamieňa s podustvou. Po krátkom zoznámení však poznáme nosáľa podľa rypca vybiehajúceho vpredu v charakteristický "nos", spodných úst pripomínajúcich pleskáča, tmavých plutiev na spodku tela a análnej plutvy dlhšej než má podustva, ale zároveň nedosahujúcej dĺžky análnej plutvy u pleskáčov. Telo nosáľa je nižšie než u pleskáčov a pôsobí pretiahnutým dojmom. Sfarbenie je obvykle strieborné s tmavým chrbtom a občasným výskytom žltého odtieňa. V období neresu sa tento žltý odtieň zvýrazní, takže spodná časť tela samíc je potom výrazne nažltnutá, zatiaľ čo vrchná časť tela stmavne v sivastom alebo hnedastom odtieni. Neresiace sfarbenie samcov z nich vytvorí jednu z našich najkrajších rýb. Horná časť tela stmavne až do sýto modročierneho odtieňa a spodná má žiarivo oranžovú farbu asi ako kôra pomaranča. Kto niekedy videl samca nosáľa v svadobnom šate, ten sa väčšinou zdráha uveriť, že sa jedná o náš pôvodný druh, ktorý v zostávajúcej časti roku sfarbením pripomína pleskáča alebo ploticu.
Základné údaje
Rozmery
Dĺžka
priemerná: 20 až 40 cm
obvyklé maximum: do 50 cm
rekordné hodnoty: okolo 60 cm
Hmotnosť
priemerná: 0,2 až 0,6 kg
obvyklé maximum: do 1,2 kg
rekordné hodnoty: okolo 2,5 kg
Typické znaky
pretiahnuté stredne vysoké telo
charakteristický "nos"
možný výskyt žltého sfarbenia spodku tela - hlavne na jar
spodné ústa podobné pleskáčom
všetky plutvy relatívne tmavé
pomerne dlhá análna plutva
Výskyt
Vyskytuje sa v riekach mrenového a pleskáčového pásma, niekedy i v údolných nádržiach. Z kedysi hojného druhu sa stala druhom, ktorý miestami zostáva relatívne hojný, ale na mnohých vodách sa vyskytuje skôr ojedinelo.
Biológia druhu
Nosáľ je druhom, ktorý na strednom toku riek doplňuje v ťažných úsekoch mrenu. Na rozdiel od nej vyhľadáva hlbšie úseky s pomalším prúdením. Žije u dna často v početných húfoch. Ako už napovedá postavenie úst, potravu vyhľadáva predovšetkým na dne. Okrem toho, že sa živí drobnými organizmami, bol v jeho potrave v letnom období často zaznamenaný i vysoký podiel rastlinnej potravy - okrem rias i vyšších rastlín.
Nosáľ je zaujímavý tým, že v niektorých oblastiach svojho výskytu sa prispôsobil i k životu v ústí riek do mora a vytvára tam ťažné formy podnikajúce v období neresu dlhé migrácie proti prúdu riek (rekord z poľskej Visly je 865 km). Vo vnútrozemí sa obvykle vyskytujú stále populácie, ich neresiace ťahy sú podstatne kratšie, obvykle k najbližšiemu vhodnému prúdu.
Samce dospievajú pohlavne v 2. - 3. roku života, samice v 3. - 4. roku, podľa niektorých autorov i neskôr.
Neres obvykle prebieha v plytkých prúdoch so štrkovým alebo kamenitým dnom. Na jeho začiatku ryby očistia dno od jemných usadenín. Ikry unáša prúd a preto že sú lepivé, zachycujú sa na kameňoch a medzi nimi. Výter je dávkový, často až v troch dávkach nasledujúcich s odstupom 2 - 3 týždne, pričom viac než polovina ikier je vytrená v prvej dávke. S vekom samíc klesá počet dávok, staré exempláre sa môžu vytierať už iba v jedinej dávke a ryby nad 10 rokov veku sa výteru často nezúčastňujú.
Samice bežne kladie od 10 000 do 100 000 ikier, ale sú uvádzané i vyššie hodnoty až do 300 000 ikier, pochádzajúce zrejme od samíc výrazne nadpriemernej veľkosti.
V pôvodnom ekosystéme našich riek hral nosáľ dôležitú rolu, dnes má význam len okrajovo ako hodnotná športová ryba. Obnoveniu pôvodných stavov bráni regulácia riek, miestami znečistenie, niekde i "kaprový" spôsob osadzovania revírov a v neposlednom rade je nosáľ jedným z druhov trpiacich zimnými inváziami kormoránov.
Rozmery a rast
Nosáľ je stredne dlhovekou rybou, ktorá sa len výnimočne dožíva cez 10 rokov. No i tak existujú nesmierne vzácne exempláre s dĺžkou až cez 60 cm pochádzajúcich z revírov, kde sa nosáľ nevyskytuje veľmi hojne a ich rast nebol analyzovaný. V miestach početného výskytu je rast nosáľa pomalší, ryby obvykle nepresiahnu dĺžku 50 cm a sú dokonca početné zakrpatené populácie, kde je ťažké naraziť už na jedinca cez 30 cm.
Športový rybolov
Nosáľ je obľúbenou rybou plavačkárov. Na rozdiel od pleskáčov je to ryba, ktorá na udici veľmi slušne bojuje a využíva pri tom i silu prúdu. Ďalším plusom je skutočnosť, že je aktívny po veľkú časť roka a je možné ho za teplého počasia loviť i v zime. S rastúcim počtom rybárov loviacich na feederové prúty sa objavuje ďalšia skupina záujemcov o lov tohto druhu.
Lov nosáľa sa v zásade nijak nelíši od lovu väčšiny kaprovitých rýb - dobre reaguje na kŕmenie a berie pomerne poctivo. Nástrahu je potrebné ponúkať na dne alebo tesne nad ním.
Možný výber náradia pre lov nosáľa
Plávaná: Čokoľvek z ponuky plavákových prútov - matchový prút, bolonézka, delička alebo bič - výber hlavne s ohľadom na rozľahlosť a charakter revíru alebo potreby rybára.
Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm.
Nástraha - biele červy, hnojáky, larvy vodného hmyzu, pečivo, krúpy apod.
Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahší - bez veľkých nárokov, feeder kategórie "light" alebo v silnejšom prúde i "medium", pickerový prút.
Monofilné vlasce v rozmedzí 0,08 - 0,18 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu iných rýb.
Vhodnými nástrahami sú (ako na plávanú) biele červy, pečivo,...