Hlaváč bieloplutvý

Cottus gobio

Hlaváč bieloplutvý

latinsky: Cottus gobio
maďarsky: Botos kölönte
anglicky: Bullhead

rad: ostriežotvaré
čeľaď: hlaváčovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 8 rokov
pohlavná dospelosť: 2-3. rok
doba rozmnožovania: marec - apríl
bežná veľkosť: 8 až 12 cm
maximum: 15 cm

lovná miera: nestanovená

doba hájenia: 15.3. - 31.5.

Hlaváče sú zaujímavá a početná skupina ostriežotvarých rýb. Sú to menšie bizarné stvorenia s širokou tlamou prispôsobená k životu u dna. I keď väčšina druhov obýva more, i v našich vodách sa nájdu dva priamo typický zástupci tejto čeľade. Hlaváč bieloplutvý je z nich početnejší a vyskytuje sa na veľkej časti nášho územia. Podobný hlaváč pásoplutvý je vzácnejší a nájdeme ho len v niektorých vodách. Ako už bolo povedané, hlaváče sú ryby prispôsobené k životu v blízkosti dna. Toto prispôsobenie sa na ich tele podpísalo a tak okrem zvrchu splošteného tela, širokých plutiev a maskovacieho sfarbenia, u nich došlo i k zakrpateniu plynového mechúra. Nie sú samy, rovnako sú na tom i ďalšie druhy rýb, ktoré vedú podobný spôsob života.
Hlaváč je pomerne drobnou rybkou nepresahujúcou väčšinou dĺžku 15 cm. Na prvý pohľad na ňom upúta široká hlava s veľkou tlamou a do všetkých strán rozostreté dobre vyvinuté plutvy. Počet a usporiadanie plutiev je rovnaké ako u všetkých ostriežotvarých rýb, čo znamená, že chrbtové plutvy sú dve a brušné sú posunuté pomerne ďaleko dopredu, len kúsok za úroveň prsných. Prsné plutvy sú široké a podobajú sa vejárom. Brušné plutvy slúžia odborníkom k rozlíšeniu tohto druhu od hlaváča pásoplutvého. U bieloplutvého sú krátke a nedosahujú k análnemu otvoru, nemožno na nich nájsť súvislé pruhovanie a ich posledný lúč je relatívne dlhý, v každom prípade siaha ďalej než do polovice dĺžky plutvy.
Hlaváč je rybou čistých chladných vôd s kamenitým dnom a dostatkom úkrytov. Pokiaľ tieto podmienky má, je na takej lokalite bežným druhom. Vzhľadom ku svojej citlivosti ale z mnohých vôd vymizol.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 8 až 12 cm
obvyklé maximum: do 14 cm
rekordné hodnoty: okolo 15 cm

Hmotnosť

priemerná: 6 až 15 g
obvyklé maximum: do 30 g
rekordné hodnoty: okolo 50 g

Typické znaky

ploché telo
široká tlama (bez fúzikov)
hnedé škvrnité sfarbenie
brušné plutvy nedosahujú k análnemu otvoru
pokiaľ sú na brušných plutvách škvrny, potom nikdy netvoria pruhy
posledný lúč brušných plutiev je dlhší než polovica celkovej dĺžky plutvy

Výskyt

Vyskytuje sa v pstruhových a lipňových tokoch na celom našom území. Početnosť kolíše s meniacou sa kvalitou vôd, úpravami tokov apod.

Biológia druhu

Hlaváč bieloplutvý obýva tečúce vody pstruhového a lipňového pásma. Jeho výskyt sa v podstate kryje s výskytom pstruha a lipňa. Vyhľadáva úseky s kamenitým dnom, kde sa ukrýva medi kameňmi alebo v dutinách pod nimi. Pretože nemá plynový mechúr pohybuje sa pomalými a neobratnými poskokmi. Ak cíti ohrozenie, nepláva ďaleko, ale pokúša sa ukryť. Aby čo najviac unikal pozornosti nepriateľov, je aktívny hlavne za súmraku a v noci.
Hlaváč sa živí drobnými bentickými organizmami, drobnými kôrovcami. Vzácne loví i väčšiu korisť. V minulosti bol obviňovaný, že škodí tým, že konzumuje ikry a plôdik lososovitých rýb. Táto skutočnosť nebola vo väčšej miere preukázaná, naopak hlaváč je častou potravou veľkých pstruhov. Pohlavne dospieva v 2. (samce a časť samíc) alebo v 3. (samice) roku života. Neresí sa v marci až apríli na spodnú stranu kameňov. Ikry tvoria akúsi hromádku a samec ich chráni až do vyliahnutia plôdika. Ikry sú relatívne veľké (po nakladení až 3 mm)a je ich málo. Literatúra udáva 80 - 1 300 kusov, obvykle je to ale do 500.
Hlaváč je pomerne významnou rybou najmä na pstruhových vodách. V niektorých horských potokoch je spolu so pstruhom jedinou rybou, ktorá sa tam trvale vyskytuje a predstavuje pre väčšie exempláre pstruha dôležitú časť potravy. Krom toho má i bioindikačný význam - vody s jeho výskytom možno pokladať za čisté a vhodné k chovu lososovitých rýb.

Rozmery a rast

Hlaváč je pomaly rastúcim druhom a dožíva sa obvykle najviac 8 rokov. Rýchlosť rastu je veľmi daná úživnosťou lokality - niektoré horské potoky sú na potravu extrémne chudé a ryby v nich žijúce rastú veľmi pomaly. Najväčší hlaváči pochádzajú z lokalít s menšou nadmorskou výškou.

Športový rybolov

Ojedinele môže zabrať na drobné živočíšne nástrahy ponúknuté v blízkosti dna alebo byť ulovený do čereňa. Vzhľadom k absencii plynového mechúra sa dá pomerne ľahko chytiť do ruky.