Zubáč volžský
Stizostedion volgensis

Zubáč volžský

latinsky: Stizostedion volgensis
maďarsky: Kősüllő
anglicky: Volga Pike perch, East european Pike perch

rad: ostriežotvaré
čeľaď: ostriežovité
potrava: dravec

dĺžka života: 10 rokov
pohlavní dospelosť: 3-5. rok
doba rozmnožovania: apríl - jún
bežná veľkosť: 20 až 40 cm
maximum: okolo 50 cm
lovná miera: 35 cm

doba hájenia: 15.3. - 15.6.

Zubáč volžský je, ako už samé meno napovedá, druhom obývajúcim vody východnej Európy. Vyskytuje sa od povodia Dunaja až po rieku Ural, teda v prítokoch Čierneho a Kaspického mora.
Vzhľadom i chovaním pripomína zubáča veľkoústeho a hlavným rozdielom medzi nimi je maximálna veľkosť, ktorá u tohoto druhu dosahuje obvykle len do 40 cm. Hlavnými rozdielmi umožňujúcimi rozlíšenie druhov je neprítomnosť veľkých "psích" zubov u a ošupenie hlavy až k úrovni očí u zubáča volžského. V sfarbení je volžský trocha výraznejší so zreteľnejšími bočnými pruhmi a škvrnami na plutvách.
U nás je hospodársky nevýznamným druhom, ktorý sa zámerne nechová ani nevysádza. V Rusku je priemyslovo lovený.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 20 až 30 cm
obvyklé maximum: do 40 cm
rekordné hodnoty: okolo 50 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,15 až 0,3 kg
obvyklé maximum: do 1 kg
rekordné hodnoty: okolo 1,4 kg

Typické znaky

dve chrbtové plutvy, prvá ostnatá
plutvy šedé až belavé
v tlame len drobné zuby
šupiny až na lícach okolo oka

Výskyt

Jedná sa o druh nížinných riek a nikde nie je vo veľmi veľkom počte. U nás sa s ním môžeme stretnúť prakticky na celom povodí Dunaja.

Biológia druhu

Zubáč volžský je riečna ryba z dolných tokov riek a im priliehajúcich ramien veľkej časti východnej Európy. Môže žiť i v brakickej vode riečnych ústí. Vyberá si s obľubou hlbšie miesta s piesčitým dnom.
Podobne ako zubáč veľkoústy sa živí v mladosti vodnými bezobratlovcami a postupne prechádza na drobnejšie rybky. Vzhľadom ku svojej veľkosti si na veľmi veľkú korisť netrúfa a ani nemôže.
Rozmnožovanie pripomína zubáča veľkoústeho. Dospievaj v 3. - 5. roku života a rovnako ako ich väčší príbuzný kladú ikry do hniezd, ktoré buduje a stráži samec. Pri stavbe hniezda omnoho viac využívajú rastlinný materiál a tak sa často vytierajú i na veľmi plytkých miestach. Samci strážia svoje ikry so seba zničujúcou neústupnosťou a v prípade poklesu hladiny ich odmietajú opustiť, i keď im už osychajú chrbty. Občas boli nájdené hniezda oboch druhov zubáčov na jednom mieste.
Počet ikier je 12 000 - 450 000 kusov a u niektorých samíc zrejme dochádza k ich uvoľneniu v dvoch až troch dávkach.
V miestach značného výskytu je zubáč volžský pomerne významnou rybou, zohrávajúcou v kalnej vode nížinných riek podobnú úlohu ako v čistejších vodách ostriež.

Rozmery a rast

Zubáč volžský je pomalšie rastúca ryba. Jeho rast je zrovnateľný zhruba s rastom jalca hlavatého. Len málokedy sa dožíva viac než 10 rokov, údaje o raste v našich podmienkach neboli pravdepodobne publikované, z údajov z Ruska vyplýva, že dĺžku 40 cm môže dosiahnuť v optimálnom prípade vo veku 8 rokov. Rada jedincov ju ale nedosiahne vôbec.

Športový rybolov

Zubáč volžský ťažko bude objektom zámerného lovu - možná len pre rybárov znalých miestnych podmienok. Môže ale byť ulovený pri love iných dravých rýb najmä na nástražné rybky drobnejších rozmerov, prípadne i na červy.