Šťuka severná
Esox lucius

Šťuka severná (obyčajná)

latinsky: Esox lucius
maďarsky: Csuka
anglicky: Pike, v USA Northern Pike

rad: šťukotvaré
čeľaď: šťukovité
potrava: dravec

dĺžka života: 15 rokov
pohlavná dospelosť: 2. rok
doba rozmnožovania: marec - apríl
bežná veľkosť: 40 až 70 cm
maximum: cez 140 cm

lovná miera: 60 cm

doba hájenia: 1.1. - 15.6.

Šťuka je na území Európy jednoznačne najznámejšou dravou sladkovodnou rybou. Je to dané obrovským rozšírením i schopnosťou prispôsobiť sa životu v najrôznejších podmienkach - od pstruhových potokov cez tône, rybníky, nížinné rieky a priehrady až po brakické vody presladených morských zálivov. Okrem Európy sa vyskytuje i v Ázii a žije i v Severnej Amerike. Všade je bežným rýchlo rastúcim dravcom loviacim vzhľadom k svojej veľkosti značne veľkú korisť a dorastajúcim veľkých rozmerov. Vďaka tomu neušla ani pozornosti športových rybárov, medzi ktorými sa nájdu i taký, ktorý sa na lov tohto druhu vyslovene špecializujú.
Zameniť si šťuku s inou rybou je nemožné. Dlhé zelené telo posiate kamuflážou svetlých škvŕn, chvostová a chrbtová plutva posunuté až skoro ku chvostu a predovšetkým priestranná tlama plná ostrých zubov - to všetko sú skoro neodmysliteľné atribúty tejto ryby.
U nás je šťuka hojne loveným i chovaným druhom. Populácie v mnoho športových revíroch sú ale závislé na umelom vysadzovaní, pretože nie všade nachádzajú šťuky dobré podmienky k prirodzenému rozmnožovaniu a naviac sú vystavené značnému rybárskemu tlaku.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 40 až 70 cm
obvyklé maximum: okolo 120 cm
rekordné hodnoty: u nás cez 140 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,7 až 3 kg
obvyklé maximum: okolo 16 kg
rekordné hodnoty: u nás cez 25 kg

Typické znaky

pretiahnuté telo
zelené sfarbenie so svetlými škvrnami
chrbtová a análna plutva posunuté dozadu
veľká hlava s priestrannou tlamou plnou zubov

Výskyt

Vyskytuje sa prakticky vo všetkých vhodných vodách na našom území. Optimálne jej vyhovujú rozľahlé plytké nádrže, stredné a dolné toky väčšiny riek a zarastené tône a ramená. Dôležitý je dostatok úkrytov a vodného rastlinstva.

Biológia druhu

Šťuka je rybou dávajúcou prednosť plytkejším vodám s bohatstvom úkrytov. Môžu to byť najrôznejšie prekážky ako sú nerovnosti dna, balvany, padnuté stromy a bujné vodné rastlinstvo. Na rozdiel od niektorých iných dravcov loví šťuka potravu prudkým výpadom zo zálohy a vo väčšine prípadov ju nikam neprenasleduje. Členité miesta s úkrytmi a dostatkom potravy sú pre šťuky značne atraktívne, sú trvalo obsadzované a pokiaľ je ich obyvateľka ulovená, netrvá dlho a jej miesto zaujme iná šťuka. Aj keď je šťuka viacmenej teritoriálnou rybou, je najmä v prostredí riečnych revírov schopná značných presunov podmienených meniacim sa stavom vody, obsahom kyslíka, hľadaním miest vhodných pre neres, prezimovaniu apod. Na stojatých vodách sa väčšina šťúk pohybuje len v rozsahu niekoľko stoviek metrov. Práve fakt, že ideálne stanovisko nezostane po ulovení pôvodnej obyvateľky dlho prázdne, je presvedčivým dôkazom, že prinajmenšom časť populácie na svoje momentálne stanovisko nie je upätá. Pri presunoch je celkom bežné, že existujú miesta, kde sa dočasne môžu i na malej ploche nahromadiť niekedy až desiatky šťúk naraz. Príkladom sú napríklad plytké prehriate zátoky na celkovo chladných revíroch, jamy pod haťou apod. I v týchto podmienkach si ale každý dravec udržuje svoj "osobný priestor" a v žiadnom prípade nedochádza k vytváraniu húfov alebo spoločne sa pohybujúcich skupín - samozrejme s výnimkou neresu.
Potravou šťuky sú všetky vodné organizmy. V prvých týždňoch života sa malé šťuky živia planktónom, ale rýchlo prechádzajú na poter ostatných druhov rýb a nakoniec ryby tvoria značnú časť potravy stále rastúcich dravcov. Okrem rýb sa v potrave šťúk vyskytujú i ďalšie organizmy ako sú žaby, myši, občas i mláďatá vodných vtákov a v pri kalnej vode často i dážďovky. Rybky šťuka hltá spravidla od hlavy, chvostom dopredu boli zhltnuté necelé 3 % rybiek nájdených v žalúdkoch šťúk pri prevádzaní analýzy ich potravy. Medzi šťukami je bežný kanibalizmus a to už od veku niekoľkých týždňov. Vďaka tomu šťuky samy regulujú svoje stavy a ich prípadné premnoženie netrvá nikdy dlho ani v prípade, že by do vzniknutej situácie nezasiahol človek.
K rozmnožovaniu šťúk dochádza skoro na jar, kedy vzostup hladiny zaplaví trávnaté porasty na brehoch vôd. Obvykle to býva v marci až apríli. Šťuky sa potom v zatopených travinách neresia a plôdik tu trávi prvé dni života zavesený na rastlinstve. V dnešnej dobe sú podmienky pre ideálny neres šťúk vzácne vďaka úpravám brehov, manipuláciou s prietokom či výškou hladiny apod. Miestami je význam prírodného neresu zanedbateľný a situáciu zachraňuje vysadzovanie násad.
Šťuka pohlavne dospieva už v prvom (skoro všetky samce), prípadne v druhom roku života (časť samíc). Už tohtoročné šťuky s celkovou dĺžkou pod 20 cm môžu mať plno vytvorené pohlavné orgány a v budúcom roku sa zúčastniť neresu.
Počet ikier je u šťuky tak ako u iných druhov závislý na veľkosti ikernačky a pohybuje sa u rýb bežnej veľkosti v rozmedzí 10 000 - 100 000. Údaje o veľkých samiciach s hmotnosťou cez 20 kg neboli publikované, ale teoreticky by počtom ikier mohli prekročiť pol milióna kusov.
Šťuka je na našich vodách nezastupiteľnou rybou. Na mnoho revíroch je jediným pôvodným veľkým predátorom regulujúcim stav drobnejších druhov rýb. Bohužiaľ rybársky tlak vyvíjaný na tento druh začína byť v posledných rokoch až príliš znateľný a najmä populácie na menších revíroch sú tvorené prevažne mladšími ročníkmi, čo rozhodne nie je optimálny stav.

Rozmery a rast

V prvých rokoch svojho života je šťuka našou najrýchlejšie rastúcou rybou. V dobrých podmienkach môže rok po vyliahnutí z ikry merať viac ako 40 cm a niekedy i viac než pol metra. V prírode je ale u ročných šťúk častejšia dĺžka okolo 25 cm. Ďalej sa rast spomaľuje, ale i tak je veľmi rýchly. Také tempo rastu je ale podmienené dostatkom potravy a vhodnými životnými podmienkami vôbec. Dokonca i v rámci jedinej lokality preto šťuky vykazujú vo svojom raste značné rozdiely.
Najväčšie šťuky sa lovia v údolných nádržiach, ale kusy cez 120 cm môžu vyrásť i v riečkach s šírkou okolo 10 metrov. Prakticky na akejkoľvek vode, kde nájde aspoň priemerné podmienky k životu, môže šťuka bez ťažkostí dosiahnuť dĺžku 1 metra. Rastový potenciál šťuky zostáva bohužiaľ nevyužitý, pretože najčastejšie sa lovia ryby dlhé okolo 60 cm a staré zhruba 4 roky, čo je s ohľadom na rastové možnosti tohto druhu zúfalo málo. Za súčasných podmienok je však nádej na zmenu tohoto stavu nepatrná.
Čo sa veku týka, dá sa povedať, že väčšina šťúk nežije veľmi dlho (i v rýdzo prírodných pomeroch často len niekoľko rokov) - čo určitou mierou ospravedlňuje intenzívny lov, ale niektorí jedinci sú schopný žiť i viac než 15 rokov a za ten čas dorásť do prekvapivých rozmerov.
Rekordné úlovky šťúk, spravidla zle zdokumentované, pochádzajú z pomerne vzdialenej minulosti, hovorí sa napr. o úlovkoch z Írska s hmotnosťou tesne nad hranicu 40 kg a dĺžkou okolo 170 cm. V súčasnosti je taký úlovok nereálny a už hranica 25 kg je prekračovaná kdekoľvek na svete len ojedinele.

Športový rybolov

Čo sa týka športového rybolovu, je šťuka viac než vyhľadávaným druhom. Zvlášť je cenená pre svoju schopnosť ochotne útočiť na umelé nástrahy a po zaseknutí na udicu tvrdo bojovať. Pre vyznávačov prívlače je asi najviac vyhľadávaným dravcom. Jednoduchší a stále veľmi častý je i lov na živú či mŕtvu rybku, ktorý je úspešnejší hlavne pri love väčších exemplárov. Málo používané je dosiaľ muškárenie, zvlášť preto, že je náročnejšie na techniku lovu i materiálne vybavenie než ostatné disciplíny.

Možný výber náradia pre lov šťuky

Prívlač: Náradie je veľmi závislé na očakávanej veľkosti rýb. Exempláre do 60 cm, ktoré sa lovia zďaleka najčastejšie, sa dajú zdolať i na najjemnejšie vláčiace náradie, šťuky nad 1 m dĺžky sú naopak protivníci úplne inej kategórie a vyžadujú silnejšiu výbavu.
Za rozumný je dnes pre bežný lov šťuky považovaný prút dĺžky 270 s odhodovou hmotností 10 - 30g, prípadne o niečo viac, pre lov veľkých jedincov možno siahnuť i po prúte s gramážou 40 - 80 g, výnimočne i vyššou. Špeciálnou kapitolou je použitie nástrah zvaných jerky, ktoré vyžadujú vďaka svojej hmotnosti a spôsobe vedenia veľmi silné prúty.
Vlasec 0,18 - 0, 22 mm postačí pre bežný lov, pre väčšie kusy je možné použiť priemer 0,25 - 0,30 mm alebo ešte lepšie pletenú šnúru s nosnosťou 10 - 15 kg. Pletené šnúry sú dnes pri love šťúk stále vo väčšej obľube, pretože umožňujú lepšiu kontrolu nástrahy a istejší zásek ryby. Veľmi žiadúce je použitie nadväzca z materiálu odolného šťučím zubom (lanko, ...).
Nástrahy: Šťuky zaberajú na všetky vláčiace nástrahy, ale asi najviac sa dnes pri ich love používajú rotačky, voblery a gumové nástrahy. Rozpätie veľkosti nástrah je veľmi široké, šťuky zaberajú na drobné i značne veľké sústa. S ohľadom na podmierečné ryby berúce drobné nástrahy veľmi hlboko je ale lepšie používať skôr stredne väčšiu veľkosť nástrah.
Krom umelých nástrah existuje i možnosť vláčiť mŕtvu rybku, či na systéme alebo na jednoháčiku.

Lov na plávanú a položenú: Prút je v tomto prípade silnejší než pri vláčení - najmä s ohľadom na hmotnosť nástrahy. Postačí akýkoľvek dlhší silnejší prút vrátane teleskopických modelov, vyrábajú sa ale i delené špeciály pripomínajúce kaprové deličky určené k lovu na boile.