Síh peleď
Coregonus peled

Sih peleď

latinsky: Coregonus peled
maďarsky: Peled-maréna
anglicky: Peled whitefish, Siberian Cisco

rad: lososotvaré
čeľaď: lososovité
potrava: všežravec

dĺžka života: len niekoľko rokov
pohlavná dospelosť: 2-6. rok
doba rozmnožovania: november - december
bežná veľkosť: 30 až 45 cm
maximum: cez 60 cm

lovná miera: 25 cm

doba hájenia: 1.9. - 31.12.


Introdukovaný druh z bývalého ZSSR do rybníkov Českomoravskej vysočiny, odkiaľ sa rozniesol po ostatných rybnikárstvach a voľných vodách. V Dunaji sa našiel v r. 1974 menovite v Medveďovskom ramene. Znáša lepšie teplejšiu a kalnejšiu vodu než príbuzný sih maréna, ale pre športových rybárov predstavuje ešte tvrdší oriešok.

Vzhľadovo sa peleď maréne veľmi podobá, je to tiež striebristá ryba s tmavými plutvami, tukovou plutvičkou, relatívne malou hlavou a šupinami ktoré tvoria nezreteľné riadky.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 30 až 45 cm
obvyklé maximum: 55 cm
rekordné hodnoty: cez 60 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,3 až 1 kg
obvyklé maximum: kolem 2 kg
rekordné hodnoty: cez 3 kg

Typické znaky

strieborné šupiny
tuková plutvička
šedé plutvy bez žltkastých či oranžových tónov
v porovnaní s marénou vyššie telo, kratšia hlava, tupšie ukončené plutvy
spodná čeľusť slabo presahuje hornú (ústa smerujú viac hore), u marény je tomu naopak

Výskyt

Sih peleď je predovšetkým druhom chovaným v produkčných rybníkoch.

Biológia druhu

Vo svojej domovine žije peleď v riekach a jazerách, riečna populácia podniká migrácie, jazerné sú stále. Možno predpokladať, že k nám dovezené pelede pôvodne pochádzajú z niektorej jazernej formy. U nás sa sih peleď vysádza prakticky výhradne do stojatých vôd - rybníkov a údolných nádrží.
Behom roku sa pelede pohybujú ďaleko od brehov na volnej vode, často i pomerne hlboko. Len období rozmnožovania priplávajú k brehom a pohybujú sa určitú dobu v ich blízkosti.
Potravou peleďov je podobne ako u väčšiny sihov planktón. Filtrujú ho na žiabrových tyčinkách, ktoré majú hustejšie a jemnejšie než maréna. Práve výrazná špecializácia na lov planktónu je dôvodom ťažkej loviteľnosti tohto druhu na udicu. Okrajovo sa pelede živia i vodným hmyzom, náletovou potravou a poterom rýb. Nálezy detritu v zažívacom trakte týchto rýb svedčí o tom, že časť potravy môžu získavať aj zo dna.
Peleď pohlavne dospieva v závislosti na rýchlosti rastu niekedy už v druhom roku života (u nás je to bežné), zatiaľ v tvrdých podmienkach sibírskych riek to môže byť až v 6 rokoch. V našich vodách sa peleď rozmnožuje len miestami, pre potreby rybničného chovu sa vytiera výhradne umelo. K výteru dochádza v zimných mesiacoch, obvykle na prelome novembra a decembra pri poklese teploty vody na 2 - 3 °C. Ikry sú kladené na štrkovité alebo kamenité dno. Samica ich kladie obvykle 20 až 150 tisíc kusov, ojedinele možno i viac.
Význam siha peleďa pre naše rybnikárstvo je nesporný, v podmienkach športových revírov je naopak možno o jeho význame diskutovať a vyslovene z rybárskeho hľadiska by bolo žiaduce potlačenie jeho početnosti v prospech marény, ktorá je športovo zaujímavejším druhom.

Rozmery a rast

O rozmeroch, raste a dosahovanom veku síha peleďa na našom území nie je veľa údajov. Ťažkosti pôsobia i časté zámeny so sihom severným - marénou. Každopádne je zrejmé, že sa jedná o rýchle rastúci druh, ktorý sa nedožíva veľmi vysokého veku - obvykle len niekoľko rokov.

Športový rybolov

Peleď je rýdzo planktónožravá ryba zdržujúca sa v stĺpci na otvorenej vode ďaleko od brehu a teda len ťažko loviteľná udicou. Ojedinelé úlovky naviac obvykle splývajú s úlovkami marény a nie sú samostatne vykazované. Za situácie, kedy sa oba druhy bežne krížia, na tom ani nie je nič divného. Je pravdepodobné, že v rámci celej republiky sa ročne uloví športovým spôsobom len desiatky, maximálne stovky peleďov.
Iba na jar alebo na jeseň je nádej na úlovok väčší. Ryby si v tej dobe doplňujú jedalniček i bentickou potravou a rybím poterom a sú občas ochotné zabrať na drobnú rybku alebo rôzne druhy červov či už na plávanú alebo na položenú. Pravdepodobne by bol možný i lov muškárením, ale pre technickú náročnosť a malú istotu úlovku sa oň málokto pokúša.