Pleskáč vysoký
Abramis brama

Pleskáč vysoký

latinsky: Abramis brama
maďarsky: Dévérkeszeg
anglicky: Bream

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 30 rokov
pohlavná dospelosť: 4. rok
doba rozmnožovania: apríl - máj
bežná veľkosť: 30-45 cm
maximum: 90 cm

lovná miera: 30cm

doba hájenia: 15.3. - 31.5.


Jedná sa o pôvodný druh na našom území, dnes je rozšírený takmer v celej Európe. Pleskáč vysoký dorastá do dĺžky 40- 50 cm, no najväčšie ulovené pleskáče dosahovali vyše 90 cm a hmotnosť okolo 7 kg. Rast pleskáča vo veľkej miere závisí na životných podmienkach, ideálne sú pre neho teplé rozľahlé vody s dostatkom potravy. V prípade, že sa pleskáč vysoký premnoží, môže začať vytvárať populácie zakrslých pleskáčikov, kedy ich dĺžka nepresiahne ani 30 centimetrov. Pleskáč vysoký sa môže dožiť slušného veku okolo 30 rokov, no to jedná sa o ojedinelé prípady, väčšinou sa dožije len zhruba polovicu. Jeho sfarbenie sa počas života mení, mladé kusy sú svetlejšej farby, postupom veku postupne tmavnú do typického šedo žltého / bronzového odtieňa. Typickým znakom pleskáča je vysoké ploché telo, vďaka nemu obdržali väčší jedinci prezývku lopata. Plutvy sú dlhé, špicaté a všetky majú tmavú farbu. V chvostovej plutve je dolný výbežok väčšinou dlhší a špicatejší než horný. Análna plutva je dlhá a čo do dĺžky jej môžu konkurovať iba plutvy ostatných dvoch druhov pleskáčov.
Ústa sú výrazne spodné a ryba ich môže vysunúť smerom dole ako kratučký chobot, s jeho pomocou preniká v usadeninách dna k svojej potrave.
Pleskáč je na našich vodách pôvodnou nenahraditeľnou rybou majúcou značný význam pre športový rybolov od rekreačného chytania až po závodnú plávanú.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 30 až 45 cm
obvyklé maximum: do 55 cm
rekordné hodnoty: až 80 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,3 až 1kg
obvyklé maximum: do 3 kg
rekordné hodnoty: až 11 kg

Typické znaky

vysoké ploché telo
šedožlté sfarbenie bokov
spodné ústa pretiahnuteľná do chobotu
všetky plutvy tmavé
dlhá análna plutva

Výskyt

Vyskytuje sa prakticky vo všetkých riekach mrenového a pleskáčového pásma, údolných nádržiach, riečnych ramenách a väčších stojatých vodách. Miestami ho možno označiť za dominantný druh tvoriac prevažnú časť osádky revíru.

Biológia druhu

Pleskáč vysoký je spôsobom života veľmi typickou rybou. Vyberá si pomaly prúdiace alebo stojaté vody s mäkkým bahnitým dnom, v ktorom si hľadá prevažnú časť svojej potravy. Jedná sa o húfovú rybu nemeniacu stanovište. Väčšie migrácie podniká len v období neresu. Na rozsiahlejších vodách je obvyklé, že sa pleskáče cez deň držia na hĺbkach ďalej od brehu a v noci vyplávajú do plytčín za potravou. Potravu pleskáča tvoria drobné živočíchy ukrývajúce sa v bahnitých nánosoch (nitenky, patentky, ...) zostatky odumretých organizmov (detrit) a v letnom období môže tvoriť značnú časť potravy planktón.
Neres prebieha na jar, najčastejšie v máji, alebo v júni. Niekde sa neresia jednorázovo, inde v 2 - 3 dávkach. Samce majú v priebehu výraznú treciu vyrážku, ktorá sa vytvára už zhruba mesiac pred výterom. Kvôli výteru sa pleskáče zhlukujú do početných húfov a občas podnikajú kratšie migrácie - napríklad do prítokových oblastí priehrad. Častým javom je postupné vytieranie rýb podľa veľkosti. Väčší jedinci sa trú ako prvý a po nich sa do výteru postupne zapájajú stále menšie ryby. K výteru dochádza v ideálnom prípade na zarastených plytčinách, pretože pleskáč je druhom ukladajúcim ikry na vodné rastlinstvo, korienky vŕb a podobné substráty. Intenzita trenia býva najvyššia v nočných hodinách. Spoločne s pleskáčmi sa často vytierajú i ďalšie druhy rýb, takže tento druh vytvára možno najviac medzidruhových krížencov zo všetkých našich rýb. Kríženci s ploticou a niekedy i s pleskáčom zelenkastým sú miestami vcelku bežný.
Pohlavne pleskáč dospieva vo veku 2 - 11 rokov, v priemere asi v 4. roku života. Samica môže mať 30 000 - 350 000 ikier, priemerne okolo 100 000.

Rozmery a rast

Rast pleskáča je veľmi premenlivý. V priaznivých podmienkach rastie pomerne rýchlo, môže vytvárať i zakrslé premnožené populácie, v ktorých sa jedinci cez 30 cm vyskytujú len zriedka. Literatúra označuje pleskáča za dlhovekú rybu schopnú sa dožiť i viac ako 30 rokov. Na väčšine miest výskytu však nenájdeme ryby presahujúce nadpolovičnú dobu veku. Preto len malé percento dorastá rekordných veľkostí, čo je na našom území dĺžka cez 80 cm a hmotnosť okolo 7 kg, v zahraničí vzácne i viac. Existujú i neoverené informácie o exemplároch s dĺžkou cez 100 cm, ale žiadna taká ryba zatiaľ nebola zdokumentovaná.

Športový rybolov

Pleskáč vysoký je jednou z našich najčastejšie lovených rýb. Najmä to platí v prípade nádrží. Pre svoju vysokú početnosť a nie celkom zanedbateľné rozmery je rybou, na ktorú sa mnohí rybári i špecializujú. Loví sa na plávanú alebo na položenú a u obidvoch techník bolo vypracované množstvo postupov a udicových montáží vytvorených špeciálne pre lov tohto druhu. Rada z nich vychádza zo spôsobu, ktorým pleskáč najčastejšie prijíma potravu. Ryba sa pri ňom postaví do zvislej polohy (hlavou dole), nasaje usadeniny zo dna a vráti sa do vodorovné polohy. Plavačkári toho využívajú tak, že pleskáč s nástrahou v tlame nadvihne poslední brok záťaže a nadľahčí plavák. Pri love na položenú je vďaka obmedzeným pohybom pleskáča pri zábere zase možno núkať nástrahu na relatívne krátkych nadväzcoch.
Okrem klasického rekreačného rybolovu je pleskáč kľúčovou rybou pri súťažnom rybolove - či už v plávanej alebo pri love na feeder a ťažko sa nájde pretekár, ktorý by si mohol dovoliť lov tohto druhu vynechávať. Určitým pôvabom jeho lovu je, že nepatrí k bojovným rybám a je možné ho loviť za pomoci veľmi jemného náradia. Silnejšie vlasce si obvykle vynucuje skôr typ dna, možnosť záberu kapra alebo charakter niektorých udicových montáží. Ojedinele je možno pleskáča loviť i na mušku alebo najmenšie vláčiace nástrahy, ale úlovky sú väčšinou náhodné.

Možný výber náradia pre lov pleskáča:

Plávaná: Čokoľvek z ponuky plaváčikových prútov - matchový prút, bolonézka, delička alebo bič - výber hlavne s ohľadom na rozľahlosť a charakter revíru alebo potreby rybára.
Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm.
Nástraha - biele červy, hnojáčiky, larvy vodného hmyzu - najmä patentky, pečivo, rôzne cesto, krúpy apod.
Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahší - bez veľkých nárokov, feeder kategórie "light" alebo v silnejšom prúde i "medium", pickerový prút.
Monofilné vlasce v rozmedzí 0,08 - 0,22 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu iných rýb, najmä kapra alebo pri použití krátkych nadväzcov pevne spojených so záťažou. Vhodnými nástrahami sú biele červy, hnojáčiky, rôzne cestá, krúpy, kukurica, burizony, ...