Kapor obyčajný sazan
Cyprinus carpio

Kapor obyčajný - sazan (divá forma)

latinsky: Cyprinus carpio
maďarsky: Ponty
anglicky: Carp

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 40 rokov
pohlavná dospelosť: 3-5. rok
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 40-65 cm
maximum: 110cm

lovná miera: -

doba hájenia: 1.1.- 31.12. celoročne

Kapor obyčajný je dnes jednou z najhojnejších a najrozšírenejších sladkovodných rýb sveta. Okrem pôvodného areálu rozšírenia, siahajúceho od povodia Dunaja až do Japonska, bol vysadený na mnohých miestach našej planéty. Jedno však majú tieto domestikované ryby spoločné: všetky sa vyvinuli z pôvodnej riečnej formy kapra, ktorý sa označuje ako kapor sazan. A zatiaľ čo so všetkými vyšľachtenými formami kaprov sa bežne stretávame v našich vodách, pôvodný riečny kapor je dnes kriticky ohrozeným a prísne chráneným druhom nielen u nás, ale v celom povodí Dunaja, ktorý je jeho domovinou.

U nás sa môžeme stretnúť s pôvodným kaprom sazanom toku Dunaja a väčších prítokoch , je však otázkou, či sa jedná naozaj o geneticky čisté, pôvodné riečne formy. Posúdenie ich pôvodnosti je totiž dnes značne problematické, lebo taxonómia kapra je nadmieru zložitá. Chýba totiž typový exemplár, alebo holotyp, čo je jedinec, podľa ktorého by bol druh popísaný. Kapor ako druh bol popísaný podľa exemplárov z európskej rybničnej kultúry, ktorá však už prešla procesom šľachtenia. Ak vychádzame z predpokladu, že všetky európske domestikované kapry sú potomkovia kaprov z Dunaja, možno za typické považovať práve divoké dunajské kapry. Isté je, že divoká forma kapra sa veľmi ľahko kríži s domestikovanými jedincami, ktorí sa do rieky dostanú s povodňami či cieleným vysádzaním.

Preto dnes existujú doporučené opatrenia pre záchranu alebo skôr obnovu výskytu sazana na našom území. Jedná sa predovšetkým o vytvorenie a realizáciu záchranného programu pre sazana. Medzi dalšie opatrenia, ktoré by bolo treba uskutočniť pre záchranu divokých riečnych kaprov, patrí revitalizácia pôvodnej vnútrozemskej delty Dunaja (obnovenie a vzájomné prepojenie odstavených riečnych ramien s hlavným tokom ) či uskutočňovanie riadených záplav v dobe neresu kapra v jarnom období. Podmienkou je aj genetické overenie a sformovanie matičného húfu dunajského kapra o počte niekoľko desiatok kusov. Ako úplne nereálne sa javí v tejto chvíli doporučenie nevysádzať kultúrne formy kapra a rybársky management prírodných biotopov založiť len na dunajskom kaprovi.

Všetky tieto okolnosti sú uvedené najmä preto, aby si rybári, ktorých cieľovou rybou je iste nádherný, ale domestikovaný šupináč či lysec, alebo i tí z čitateľov, ktorí kapra poznajú predovšetkým ako štedrovečernú pochúťku vyprážanú v trojobale, uvedomili, že náš pôvodný kapor sazan patrí v červenom zozname medzi kriticky ohrozené živočíchy. Už pre tu tisícročnú tradíciu, na ktorej začiatku stál, si našu ochranu určite zaslúži.

Typické znaky

Kapor sazan nemá taký vysoký chrbát ako kapor rybničný a je celkove podstatne štíhlejší. Poznať ho možno aj podľa kratších fúzov a výrazne väčších prsných a brušných plutiev. Sazan je čosi ako "prakapor", z ktorého šľachtením vznikli jeho chovné formy - šupinaté, riadkové, zrkadlové kapry. Skutočne čistokrvné sazany sú však u nás zriedkavé a vyskytujú sa iba v riekach. Ako druh žijúci v riekach je veľmi silný a bojovný, na vlasci bojuje ako skutočný divoch.

Výskyt

Pôvodný divoký kapor (niekedy označovaný ako sazan) je ryba žijúca v prúdových riekach s teplou vodu a má ďaleko k dnešným vysoko telovým vyšľachteným líniám určeným k chovu v stojatých vodách. Svojím nízkym telom pripomína skôr amura, má veľké zlaté šupiny, dva páry fúzikov a mohutné zaoblené plutvy. V súčasnosti je stále vzácnejší a pravdepodobne najväčšie nebezpečenstvo pre neho predstavuje kríženie s vyšľachtenými kaprami vysadzovanými alebo uniknutými do riek.