Hrúz škvrnitý
Gobio gobio

Hrúz škvrnitý (obyčajný)

latinsky: Gobio gobio
maďarsky: Fenékjáró küllő
anglicky: Gudgeon

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 6 rokov
pohlavná dospelosť: v 3. roku
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 8 - 14 cm
maximum: 25 cm

lovná miera: neustanovená

doba hájenia: neustanovená
Oproti ostatným druhom hrúzov má telo pomerne vysoké a z bokov sploštené, tvar brucha je rovný. Hrdlo je holé, niekedy v strede pokryté šupinami. Na hlave majú v kútikoch úst dva fúzy, dosahujúce k prednému okraju oka., ktoré býva žltphnedej farby. Hrdlo je často hladké, bez šupín. Chrbát je sfarbený hnedo až hnedozelene, boky sú svetlejšie a majú 6-12 veľkých tmavých škvŕn, umiestnených za sebou v pozdĺžnej línii, ktoré zasahujú aj pod bočnú čiaru na rozdiel od hrúza bieloplutvého a fúzatého. Brucho je svetlé, niekedy žltkasté. Chrbtové, prsné a chvostová plutva sú šedožlté a majú priečne pruhy, zložené z malých čiernych škvŕn, uložených v radoch a tieto sú rovnobežné s vykrojením chvosta. V chvostovej plutve tvoria tieto škvrny obyčajne tri, niekedy aj viacej pruhov. Žije v malých skupinách pri dne v potokoch a riekach s miernym prúdom, na štrkovom a piesočnatom dne. Niekedy sa vyskytuje aj v stojatých vodách s piesočnatým dnom. Vyhýba sa však vodám so zabahneným dnom.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 8 až 14 cm
obvyklé maximum: do 18 cm
rekordné hodnoty: okolo 25 cm

Hmotnosť

priemerná: 6 až 25 g
obvyklé maximum: do 60g
rekordné hodnoty: cez 100 g

Typické znaky

valcovité telo
spodné ústa s párom fúzikov
hnedasté boky s modrofialovými škvrnami
škvrny na plutvách

Výskyt

Žije vo všetkých čistejších vodách, bohatších na kyslík s výnimkou horských potokov a bahnitých stojatých vôd. Znášajú aj mierne znečistenie, avšak musí byť dodržaný minimálny limit obsahu kyslíka vo vode.

Biológia druhu

Kde sa vyskytuje, je typickou rybou dna. Vyhovuje mu tvrdé najlepšie piesčité alebo štrkovité dno. Neznáša bahnité nánosy , je citlivý na obsah kyslíka a prehrievanie vody v letnom období. Naproti tomu je schopný znášať určitú mieru znečistenia.
Jedná sa o rybu, ktorá obvykle žije v skupinách alebo húfoch, niekedy i pozoruhodne početných. Húfy obvykle tvoria ryby približne rovnakej veľkosti a často je možné pozorovať izolované skupiny rôzne veľkých rýb, pričom početne slabšie húfy väčších jedincov obvykle zaujímajú stanovisko na väčšej hĺbke bližšie k stredu rieky. Húfy nie sú pevne súdržné, ryby sa často rozptýlia po celé šírke rieky a pohybujú sa nezávisle.
Potravu hrúza tvoria z veľkej časti larvy pakomárov, potočníkov, muchničiek, miestami i planktón, detrit a obmedzený podiel rastlinnej zložky. Pri hľadaní potravy sú hrúzy veľmi usilovní, systematicky prehľadávajú dno a víria piesok pohybmi úst.
Samce sa líšia od samíc len o málo dlhšími prsnými plutvami a v dobe rozmnožovania trecou vyrážkou. Pohlavne dospievajú v druhom až treťom roku života. K výteru dochádza v priebehu mája až júna v niekoľkých etapách (porcionálný výter) na piesčité dno. Ryby sa pred výterom zhlukujú do húfov. Celkový počet ikier od jednej samice kolíše v rozmedzí zhruba 2 000 - 5 000 ikier.
Hrúzy sú do značnej miery verný miestu svojho výskytu a niektoré pokusne prenesené ryby sa na svoje pôvodné stanovisko vracali i zo vzdialenosti niekoľko sto metrov.
Celkovo sa o hrúzovi dá povedať, že je u nás najmä v tečúcich vodách významným a nezastupiteľným druhom využívajúcim produkciu najplytkejších úsekov a poskytujúcim potravu mnoho ďalším druhom organizmov vrátane dravých rýb.

Rozmery a rast

Hrúz je krátkoveká pomaly rastúca ryba len zriedkavo prekračujúca 6 rokov života a dĺžku 18 cm. S rastúcim vekom klesá v populácii podiel samcov, takže môžme predpokladať, že podobne ako u mreny sú najstaršie kusy samice. Napriek tomu, že v literatúre sa nikdy nestretneme s údajmi o hrúzoch nad 20 cm, sú také ryby nesmierne vzácne, ale i tak opakovane lovené a je pravdepodobné, že hrúz môže v extrémnych prípadoch prekročiť hranicu 25 cm. Úlovok takého jedinca má z vedeckého hľadiska väčšiu hodnotu než ulovenie dvojmetrového sumca, ale bohužiaľ sa evidenciou podobných exemplárov nikto nezaoberá.

Športový rybolov

Pre rybárov je hrúz vďačnou rybkou začiatočníkov alebo cenenou nástrahou pre lov dravých rýb. Pri výberu techniky obvykle víťazí plávaná, pri jemnom náradí sa veľmi ľahko uloví i na položenú a najmä použití feederových a pickerových prútov môže byť "odmenené" desiatkami záberov týchto čulých rybiek. Je ale treba sa občas zamyslieť, či má taká zábava zmysel. Často sa stáva, že hrúz zaberie pri love iných omnoho väčších rýb - napríklad mrien a to i na veľmi silné náradie.
Z nástrah sú vynikajúce kúsky dážďoviek, larvy vodného hmyzu, kostné červy a niekedy i kúsky cesta a iné rastlinné nástrahy.