Býčko rúrkonosý
Proterorhinus marmoratus

Býčko rúrkonosý

latinsky: Proterorhinus marmoratus
maďarsky: Tengeri tarka géb
anglicky: Tubenose goby

rad: ostriežotvaré
čeľaď: býčkovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 5 rokov
pohlavná dospelosť: 2. rok
doba rozmnožovania: apríl - jún
bežná veľkosť: 4 až 6 cm
maximum: do 12 cm (v mori)

lovná miera: -

doba hájenia: 1.1. - 31.12. celoročne

Býčko rúrkonosý je drobná rybka na prvý pohľad pripomínajúca hlaváča. Má podobné krátke ploché telo prispôsobené k životu u dna, výrazné plutvy (chrbtové sú 2, prvá krátka, druhá podstatne dlhšia) a asi najnápadnejším a typickým znakom tohoto druhu je prísavka vzniknutá zrastením brušných plutiev. S jej pomocou sa prichycuje na kamene a môže tak prekonávať i značný prúd. Vyskytuje sa ale i v stojatých vodách a dokonca i v plytkých morských zálivoch.
Z ďalších znakov je možné menovať široké ústa, pomerne výrazné šupiny a predné nosné trubičky pretiahnuté cez horný pysk smerom dole a budiace dojem fúzikov. Podobne ako u hlaváčov chyba plynový mechúr, takže sa i býčko pohybuje krátkymi poskokmi u dna. Sfarbenie je hnedé s výrazným mramorovaním, o čom svedčí i druhové meno.
Jedná sa o rybku, ktorá dokáže požierať ikry ostatných rýb, zatiaľ však nebolo nikde zistené, že by dokázala ohroziť populácie iných druhov. Ako vzácny druh žijúci u nás na hranici areálu svojho rozšírenia zaradená medzi chránené živočíchy.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 4 až 6 cm
obvyklé maximum: 8 cm
rekordní hodnoty: do 12 cm (v mori)

Hmotnosť

priemerná: 1až 3 g obvyklé maximum: okolo 8 g rekordné hodnoty: cez 15 g (?)

Typické znaky

brušné plutvy zrastené v prísavný terč
mramorované sfarbenie bokov
dobre viditeľné šupiny (na rozdiel od hlaváča)

Výskyt

Pôvodný výskyt v brakických vodách prítokov Čierneho mora, delta Dunaja, delta Dnepra, delta Dnestra, severné pobrežie Kaspického mora.

V roku 1997 bol objavený v slovenskej časti Dunaja. V roku 2000 bol ulovený v nemeckej časti Dunaja, v Čiernej vode v roku 2002.

V Hlbokom jazere bol odfotený v roku 2009.

Biológia druhu

Býčko žije v najrôznejších typoch vôd, vždy však u dna, k čomu ho odsúdila absencia plynového mechúra. Často sa pridržuje na kameňoch svojou unikátnou prísavkou. Aktívnejší je v noci. Potravou býčka sú drobné živočíchy, ktoré nájde na dne a v jeho blízkosti - napríklad larvy vodného hmyzu, kôrovce, ikry a poter rýb.
Rozmnožovanie prebieha od jari až do polovice leta a ikry sú kladené v dvoch až troch dávkach. Samica ich celkom nakladie 200 až 850 spravidla na vodné rastlinstvo, kamene apod. V niektorých prípadoch dochádza i k budovaniu primitívnych hniezd. Jeden z rodičov ikry po nakladení ochraňuje a ovieva plutvami. Miestami je býčko pomerne početný, zvlášť v tôňach zátopovej oblasti Dunaja.

Rozmery a rast

Býčko je krátkoveká pomaly rastúca ryba. Väčšina jedincov sa dožíva veku iba 2 - 3 rokov, za maximum sa považuje asi 5 rokov. Veľkosť u nás pravdepodobne nepresiahne 10 cm. Najrýchlejšie rastú morské populácie.

Športový rybolov

Býčka je možné uloviť na drobné živočíšne nástrahy zo dna. Zámerný lov bude vzhľadom k veľkosti tejto ryby sám o sebe problematický, naviac ide o chránený druh. Asi najpravdepodobnejšie je možnosť úlovku do čereňa pri love nástražných rybiek.